Rozhodol som sa plný očakávania navštíviť niektoré z bratislavských záložní. V prvej som chcel založiť zlatú retiazku. Keď bola nová, čo bolo asi pred piatimi rokmi, stála asi osemtisíc korún. V záložni som však s blokom nepochodil. Predavačka si bez slov retiazku zobrala cez malé okienko a stratila sa vzadu zistiť, či ide naozaj o zlato a koľko váži.
Kým som čakal, rozhodne vošla staršia pani, očividne tam nebola prvýkrát. Vošla rovno do druhej miestnosti, kde mali vyložený zlatý tovar na predaj. Nechcela peniaze, kupovala retiazku. V tejto záložni brali len zlato, aj ho tam vykupovali a predávali.
Medzitým vyšla predavačka s retiazkou, naťukala niečo do kalkulačky a povedala výslednú cifru. "Za retiazku vám dám 1 840 korún," povedala. Na môj mierne prekvapený výraz v tvári reagovala: "Za zlato dávame 200 Sk za gram, predávame ho za 450 Sk." Poďakoval som sa s tým, že si to ešte rozmyslím a šiel som skúsiť šťastie niekam inam.
Situácia v druhej záložni bolo podobná. Oproti vchodu bola stena polepená rôznymi odkazmi. Jeden hovoril, že zbrane, drogy ani valuty neberú. Druhý zasa, že vykupujú aj športové potreby, elektroniku alebo krištáľ. Nič zo spomenutých vecí však vyložené nemali. Podmienky aj ceny za zlato boli podobné.
V ďalších záložniach som chcel vedieť, koľko by som dostal za video. Keďže som ho nemal so sebou, všade mi hneď povedali, že ho treba priniesť ukázať. Po zopakovaní otázky som sa však dozvedel, že by mi za moje dvojročné video Philips so štyrmi hlavami (kupované asi za 6- až 7-tisíc korún) mohli požičať možno asi 2 000 -- 2 500 korún. "Ale možno aj menej, treba doniesť," povedal majiteľ záložne. Pripomenul mi doniesť aj blok, záručný list a návod na použitie. Hlavne to posledné by sa podľa neho mohlo hodiť novému majiteľovi, ak by som požičané peniaze nevrátil. To, že tu vykupovali rôzny tovar, bolo vidieť hneď vo výklade. Aj keď výrazne prevládalo zlato, mali tam aj použité mobilné telefóny za dve alebo tri tisícky, krištáľ alebo vyblednuté porcelánové srnky a dievčatká oblečené v historických šatách za niekoľko stoviek. Ponuka však nebola príliš cenovo lákavá.
V poslednej navštívenej záložni predávali aj oblečenie. Napríklad aj košele Hugo Boss a podobných značiek. Mali tu však aj policu plnú starších kazetových prehrávačov. "Prineste ho ukázať, možno 2 500 korún, ale možno len 1 500," odvrkol predavač na otázku, že koľko by sme dostali na spomenuté video. Na otázku, aké treba doklady, odpovedal: "Doneste diaľkový ovládač."
Možno ste si to doteraz nevšimli, ale Bratislava je plná záložní. Pre jedných je to dobrý obchod, kde sa za približne šesť mesiacov dá zdvojnásobiť vložená suma, a pre druhých spôsob, ako vyriešiť dočasné finančné problémy. To, že záujem o záložne je, dosvedčuje, že ani v jednej zo záložní sa mi nestalo, že by sme tam boli so zamestnancom len sami dvaja.
StoryEditor