Na Slovensku je stále netradičné a málo využívané investovanie do umenia. Tento fenomén je vo svete bežnou praxou a niektorí ľudia majú vo svojich zbierkach umelecké diela, za ktoré zaplatili veľmi veľa peňazí. Umenie má v porovnaní s inými komoditami ťažko vyčísliteľnú hodnotu a je náročne predpovedať jeho cenu v čase, no aj napriek tomu stále láka nielen jednotlivcov, ale aj spoločnosti, ktoré veria, že na týchto dielach zbohatnú.
Obraz alebo investícia
Rozdiel je v základnom vnímaní umenia. Zatiaľ čo jedni kupujú obrazy, sochy či iné diela len preto, aby im robili radosť a obohatili ich zbierku, druhá skupina sa dá označiť ako investori. Sú to väčšinou bohatí ľudia, ktorí neváhajú vložiť svoje prostriedky s vidinou ich zhodnotenia. Nie vždy to však musia byť naozajstní boháči. Skúsenosti niektorých predajcov hovoria o tom, že ešte pred pár rokmi neváhali ľudia kvôli kúpe kvalitného obrazu predať napríklad auto. A mnohým sa to naozaj vyplatilo.
Sami alebo s poradcom
Umenie sa dá pritom získavať rôznymi spôsobmi. Jedným je individuálny prístup, druhým sprostredkovaný. Prvá skupina investorov alebo zberateľov rozširuje svoje zbierky na vlastnú päsť. Navštevujú rôzne aukcie, dražby či predajné výstavy a obrazy nakupujú podľa toho, ako sa im páčia, alebo podľa toho, aké sú ich finančné možnosti. Stretávajú sa s umelcami a umeniu sa snažia porozumieť.
Druhou možnosťou je využitie služieb profesionála. Teda lepšie povedané teoretika umenia, ktorý presne vie, čo a za koľko kúpiť, prípadne kedy daný exponát predať. To využívajú investori, ktorí nemajú čas venovať sa umeniu a berú ho iba ako dobrú príležitosť na zárobok.
Z hľadiska celkových nákladov nakupujú umenie čoraz častejšie veľké firmy. Majú viac prostriedkov, a tak môžu do zbierok investovať veľa peňazí. Niektoré obrazy sa totiž aj na aukciách na Slovensku predávajú za skutočne obrovské sumy. Napríklad aukčná sieň SOGA predala vo svojej ére tisícky umeleckých diel, pričom najdrahší bol obraz pod názvom Chlapec s dalmatínom, ktorý sa predal za 16 miliónov korún.
Riziká pri obrazoch
Možno by sa zdalo, že investovanie do umeleckých diel patrí naozaj k bezpečným a výhodným. Nie je to však vždy pravda. Aj trhy s umením majú svoje rasty a pády, aj keď je pravda, že momentálne sa v súvislosti s umením hovorí skôr o dobrom období. Vtedy môžu byť tieto investície výhodnejšie ako napríklad do dlhopisov či akcií. Je pravda, že majiteľ obrazu alebo sochy nemusí obávať výkyvov na finančných trhoch či iných nepredvídateľných faktorov, ktoré by v konečnom dôsledku mohli ovplyvniť jeho investíciu. Faktom však je, že práve umenie so sebou prináša úplne iné riziká. Napríklad ak investor kúpi obraz neznámeho autora, ktorý jednoducho nezíska ani časom na cene. Avšak ani známy autor nemusí byť vždy zárukou najvyššej kvality a veľkého zhodnotenia do newho vložených peňazí, minimálne však jeho diela nestratia toľko na cene. Ďalším rizikom môže byť kúpa falzifikátu. Na celom svete sú známe prípady, keď "naivní boháči" minuliobrovské peniaze na kúpu umeleckého diela, ktoré však už nepredali, pretože išlo o falzifikát.
Dobrá investícia
Pri troche šťastia sa pri obchodoch s umeleckými dielami dá hovoriť o skutočne výhodnej investícii. Môže sa totiž stať, že dielo známeho umelca v priebehu niekoľkých mesiacov stúpne na cene niekoľkonásobne. Podľa finančníkov sa tieto investície spájajú najmä s privátnym bankovníctvom, kde ide o vyššie sumy a je potrebné rozložiť riziko na viacero aktív.
Na samotnú cenu umeleckého diela má vplyv viacero faktorov. Môže to byť záujem o konkrétne obdobie tvorby autora či často vystavované a reprodukované diela. Zavážiť môže aj na prvý pohľad nepodstatný údaj, a to je veľkosť obrazu či sochy. Ďalej je to akceptácia na domácej a zahraničnej scéne, zastúpenie v reprezentatívnych štátnych a súkromných zbierkach. Záujem o dielo môže zvýšiť aj priaznivá vyvolávacia cena.
Obrazy sú drahé
Hodnota umeleckých diel rastie s časom a rovnako tu platí ekonomické pravidlo, že ponuka je menšia ako dopyt, čo prirodzene zvyšuje cenu každého exponátu. Na druhej strane však obchod s umením nemá presne stanovené pravidlá a ani nemožno presne predpokladať, ako sa bude vyvíjať. Faktom však je, že najlepšie vynáša americký trh. Jedným z dôvodov je aj slabnúci dolár, preto chodia do Ameriky nakupovať solventní zberatelia alebo investori z Európy či Ázie. Aj v prípade umenia existujú indexy, podobne ako je to pri fondoch. Stanovujú sa porovnávaním súm, ktoré investori zaplatia za rovnaké diela.