Dnes držíme v ruke 1 000 korún. Bude mať táto bankovka rovnakú hodnotu aj o rok alebo o 10 rokov? Áno aj nie. Nominálna hodnota (napísaná na danej bankovke) sa nezmení. Čo sa však určite zmení, je reálna hodnota týchto peňazí. Spôsobí to inflácia. Uveďme si jednoduchý príklad.
Máme 1 000 korún. Dnes stojí jedno mlieko napríklad 25 korún. Za uvedených 1 000 korún si môžeme kúpiť za danú cenu 40 škatúľ mlieka.
Čo sa zmení o rok napr. pri 4-percentnej inflácii?
Máme 1 000 korún, to sa nám nezmenilo. Mlieko je o 4 percentá drahšie, teda stojí 26 korún.
Za uvedenú tisícku si môžeme kúpiť už len 38 škatúľ mlieka a zostane nám ešte 12 korún.
Reálna hodnota daných 1 000 korún sa znížila a je v aktuálnych (drahších) cenách 961,53 koruny. Konkrétne to vidíme aj na tom, že za tie isté peniaze si môžeme kúpiť menej tovaru (v našom prípade mlieka).
Ako to bude vyzerať o ďalší rok?
Máme 1 000 korún, to sa nám nezmenilo. Mlieko je opäť o 4 percentá drahšie, teda stojí 27 korún.
Za uvedených 1 000 korún si môžeme kúpiť už len 37 škatúľ mlieka a zostane nám ešte 1 Sk.
Reálna hodnota daných 1 000 korún o dva roky sa znížila a je v dnešných (drahších) cenách 924,56 koruny. Opäť sme si mohli kúpiť ešte menej tovaru ako pred rokom či dvoma.
Reálna hodnota peňazí znamená, koľko peňazí by som potreboval dnes, aby som si kúpil to isté množstvo tovaru ako v budúcom období. Čiže na konci druhého roka budem potrebovať na kúpu 37 škatúľ mlieka po 27 korún sumu 999 korún. Ale dnes by sme na to isté množstvo - 37 škatúľ po 25 korún - potrebovali len 925 korún. Vidíme, že dnes je hodnota peňazí "silnejšia“, ako bude pri inflácii o dva roky.
Ako by sa vyvíjala reálna hodnota peňazí za 20 rokov pri 4-percentnej inflácii, ukazuje graf:
Vidíme, že za tých istých 1 000 Sk si môžeme kúpiť každý rok čoraz menej tovaru. Čím vyššia je inflácia, tým rýchlejšie nami zarobené peniaze strácajú hodnotu. Ak by sme si dnes zarobené peniaze uložili napríklad do trezora alebo "pod matrac“, nedokážu nám zarobiť ďalšie peniaze, ale naopak, postupne sa z nich stane menej hodnotné platidlo. V tomto prípade by po 20 rokoch malo daných 1 000 Sk tu istú hodnotu, ako má dnes 456,37 Sk.
Peniaze sa teda oplatí "zamestnať“. Ako sme si ukázali vyššie, peniaze v trezore "nepracujú“, a teda nevytvárajú ďalšie peniaze. Ak peniaze investujeme, tak ich "zamestnáme“ a dokážu nám generovať dodatočný príjem. Už najjednoduchší a najčastejší príklad je uloženie peňazí na termínovaný účet v banke. Banka môže následne naše peniaze niekomu požičať, za čo daná osoba zaplatí banke úrok - nechá teda peniaze pracovať. Preto banka vie klientovi ponúknuť vopred známu hodnotu - úrok, ktorý mu za uloženie peňazí na určitý čas zaplatí.
Je to však postačujúce?
Pozrime sa na nasledujúci príklad:
Máme dnes 1 000 korún. Banka nám poskytne úrok 3 percentá. Po 1 roku budeme mať na účte:
1 000 korún + úrok 30 korún - daň z úrokov 19 percent, čiže 5,70 koruny = 1 024,3 koruny
Reálna hodnota peňazí je nakoniec: 1 000 korún (pôvodných) + 24,3 koruny (úrok po zdanení) po upravení o 4-percentnú infláciu dostaneme = 984,6 koruny
Je to síce viac, ako by sme mali peniaze niekde v trezore, ale stále je to menej "reálnych“ peňazí, ako sme mali na začiatku. Ak by sme mali takto uložené alebo investované peniaze na dlhší čas, tak môžeme tiež strácať časť "reálnych“ peňazí. Čím vyšší úrok nám banka poskytne, alebo čím vyšší výnos nám iný typ investície prinesie, tým viac svoje peniaze dokážeme ochrániť pred infláciou.
| Prečítajte si aj: |
| Dobrý nákup musí časom získať na svojej hodnote Ľudia na Slovensku už vedia, ako si peniaze zarobiť. Jeden z najčastejších spôsobov je nájsť si dobre platenú prácu a raz mesačne za ňu dostanú zaplatené. Väčšie rezervy však majú v tom, ako so zarobenými peniazmi hospodáriť. A pritom nesprávnym hospodárením môžu o zarobené peniaze postupne prísť. Dôvodov, keď v budúcnosti budú potrebovať ešte viac peňazí, je veľa. Napríklad na vzdelanie detí, na prilepšenie k dôchodku, na väčšiu dovolenku, byt či auto, alebo jednoducho mať rezervu pre prípad nepredvídateľných situácií (napríklad, keď prídu o prácu). Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Komentár k akciovým trhom Na kladných augustových výkonnostiach globálnych akcií sa najväčšou mierou podieľali trhy západnej Európy (MSCI Europe +2,19 %) a USA (S&P500 +1,22 %). Akcie obidvoch regiónov ustrážili v auguste svoj rast, ktorý nasledoval po obrate v polovici júla. Naopak, Japonsko (Nikkei –2,27 %) a rozvíjajúce sa trhy (MSCI Global EM –5,07 %) svojím poklesom tlmili rast globálnych akcií (MSCI World +0,96 %). Celý článok >> |