Obdobie od nového roka do 31. marca je časom na podávanie daňových priznaní za uplynulé zdaňovacie obdobie (kalendárny rok). Niektorým daňovníkom povinnosť podať daňové priznanie nevyplýva, mnohým však áno. Poznaním a splnením si svojich povinností sa totiž môžete vyhnúť nepríjemnostiam. Z poznania svojich možností môžete dokonca profitovať. Touto tematikou sa zaoberá predovšetkým § 32 zákona o dani z príjmov.
Rozlišujeme niekoľko skupín daňovníkov. Sú nimi:
daňovníci, za ktorých daňové priznanie (ročné zúčtovanie preddavkov na daň) podajú ich zamestnávatelia;
daňovníci, ktorí sú povinní podať daňové priznanie sami;
daňovníci, ktorí nie sú povinní podávať daňové priznanie vôbec;
daňovníci, ktorí podávajú svoje daňové priznanie dobrovoľne.
Keď zamestnávateľ vykonáva ročné zúčtovanie dane za zamestnanca
Zamestnanci majú možnosť požiadať zamestnávateľa, aby ich vyúčtovanie dane vykonal za nich. Môžu tak však urobiť najneskôr do 15. februára v roku, ktorý nasleduje po uplynutí zdaňovacieho obdobia (predchádzajúci kalendárny rok).
Nie každému zamestnancovi však vzniká právo požiadať zamestnávateľa o zúčtovanie dane. Kedy zamestnanci môžu žiadať o vykonanie ročného zúčtovania dane si prečítajte v článku, ktorý je uvedený pod týmto textom: „Nezabudnite požiadať o ročné zúčtovanie dane“.
Kto je povinný daňové priznanie podať samostatne?
Povinnosť podať daňové priznanie samostatne majú:
zamestnanci, ktorí mali zdaniteľné príjmy (hrubé príjmy) presahujúce sumu 2 012,85 eur a nepožiadali zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň;
zamestnanci, ktorí mali zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 2 012,85 eur, požiadali zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň, ale nepredložili do ustanoveného termínu potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania;
daňovníci, ktorí mali zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 2 012,85 eur. Do tohto limitu sa však nezapočítavajú príjmy zdanené zrážkovou daňou, ale len v prípade, že si daňovník pri takýchto príjmoch neuplatní v daňovom priznaní vrátenie tejto zrazenej dane. Nezapočítavajú sa sem ani výška príjmov, ktorá je od dane oslobodená – napríklad do určitej výšky sú oslobodené príjmy z prenájmu alebo príležitostných činností (§ 9 odsek 1 písmeno h) zákona o dani z príjmov). Príjmy zrazené zrážkovou daňou a oslobodené príjmy sa do limitu vo výške 2 012,85 eur nezapočítavajú všetkým daňovníkom, teda aj zamestnancom;
daňovníci, ktorí vykazujú daňovú stratu (samostatne zárobkovo činné osoby);
daňovníci, ktorí boli vyzvaní správcom dane (daňový úrad) na podanie daňového priznania.
Daňovníci, ktorí nemajú povinnosť podávať daňové priznanie
Povinnosť podať daňové priznanie samostatne nemajú:
daňovníci, ktorí mali zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti do výšky 2 012,85 eur;
daňovníci, ktorí dosiahli iba príjmy zdanené zrážkovou daňou (môžu sem patriť príjmy z dohôd mimo pracovného pomeru, z úrokov, z výhier atď. Presný zoznam príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou nájdete v § 43 odseku 3 zákona o dani z príjmov);
zamestnanci, za ktorých vykonal ročné zúčtovanie zamestnávateľ;
daňovníci, ktorí dosiahli len príjmy, ktoré sú od dane oslobodené resp. mali len príjmy do výšky, do ktorej sú tieto príjmy oslobodené (napr. príjem z prenájmu, z príležitostných činností alebo za určitých podmienok aj príjem z predaja nehnuteľnosti).
Prečo podávať daňové priznanie dobrovoľne?
Ak Vám nevyplýva zo zákona povinnosť podať daňové priznanie, môžete ho podať aj dobrovoľne. Zákon Vám to povoľuje (§ 32 odsek 5 zákona o dani z príjmu). Daňovníci, ktorí podávajú daňové priznanie dobrovoľne, tak obyčajne robia z dôvodu, že na tomto úkone budú profitovať.
Môže sa jednať napríklad o daňovníkov, ktorým boli zdanené príjmy zrážkovou alebo preddavkovou daňou a v ročnom ponímaní nedosiahli príjmy vo výške nezdaniteľnej časti základu dane (4 025,80 eur). Vznikne im teda nárok na vrátenie už zaplatenej či zrazenej dane. V istých prípadoch môže byť zaujímavé podanie daňového priznania aj pre dôchodcu.