Už dávno neplatí, že štát sa o nás postará. O svoj dôchodok sa do určitej miery musí pričiniť aj sami. Jednou z možností, o ktorej sa môžeme sami rozhodnúť, je účasť v „druhom pilieri".
O druhom pilieri počul už asi každý. Väčšina vie, že je to druhý pilier dôchodkového zabezpečenia, takzvané starobné dôchodkové sporenie (SDS). Každý si pod tým predstavuje niečo iné. Buď niečo, čo ohrozuje dôchodok a treba sa tomu vyhnúť, alebo naopak, niečo, čo dôchodok zlepší a treba sa tam preto ponáhľať. Aká je skutočnosť?
Cesta k druhému pilieru
Do roku 2004 sme všetci boli zapojení v štátnom systéme sociálneho zabezpečenia. Zastrešuje ho Sociálna poisťovňa. Nedokonalosťou bola hlavne príliš veľká solidárnosť. Tá spôsobila, že výsledná výška dôchodku neodzrkadľovala skutočne platené odvody. Ďalším nedostatkom bola malá zásluhovosť. Výsledný dôchodok sa líšil len málo, aj keď rozdiel v mzde bol veľký. To bola nevýhoda pre nadpriemerne zarábajúcich. Pre výpočet výšky dôchodku sa bralo do úvahy päť zárobkovo najlepších rokov z posledných desiatich rokov pred dôchodkom. Nízky príjem v preddôchodkovom veku tak mohol spôsobiť rapídne zníženie dôchodku.
Štátny dôchodkový systém (v minulosti aj dnes) je založený na priebežnom financovaní. Zjednodušene povedané, z odvodov pracujúcich sú vyplácané dôchodky dôchodcom. Problémom je fakt, že pracujúcich je stále menej a dôchodcov stále viac. Z dlhodobého hľadiska je takýto systém financovania nepostačujúci. Preto reforma dôchodkového systému v roku 2004 okrem zlepšenia parametrov štátneho systému zaviedla druhý pilier dôchodkového zabezpečenia.
Investovanie vo fondoch
Podstatou je myšlienka, že človek by sa nemal spoliehať len na dôchodok od štátu, ale mal by si naň aj sám sporiť. Polovica sumy, ktorú zamestnanec aj zamestnávateľ platia na odvody v dôchodkovom zabezpečení, ostáva v priebežnom systéme, druhá polovica smeruje do druhého piliera.
Peniaze spravujú dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS). Každý sporiteľ má vlastný účet, na ktorom sa mu ukladajú a zhodnocujú peniaze. Peniaze na účte sú majetkom sporiteľa a možno ich dediť. Vzhľadom na to, že účelom je sporenie na dôchodok, nie je možné si peniaze počas aktívneho života vybrať. Pri vstupe do druhého piliera si musíme zvoliť jeden z troch fondov, v ktorom budeme sporiť: rastový, vyvážený alebo konzervatívny. Zákon stanovuje druh a rozloženie aktív, do ktorých môžu fondy investovať a od toho závisí aj zhodnotenie, ktoré môžu v dlhodobom horizonte dosahovať. Konzervatívne fondy investujú opatrne, vývoj hodnoty majetku v nich je pomerne stabilný a prinášajú malý výnos.
Naopak, rastové fondy môžu väčšinu majetku investovať do akciových investícií, ktorých hodnota môže rásť aj klesať, vývoj môže mať v kratších obdobiach dosť veľké výkyvy, ale z dlhodobého hľadiska dosahujú nadpriemerné výnosy. Zmiešané fondy sú svojou rizikovosťou aj potenciálnym vývojom niekde uprostred. Vzhľadom na spôsob zhodnocovania peňazí vo fondoch si preto treba uvedomiť, že ľudia zapojení v druhom pilieri sa síce najčastejšie označujú slovom „sporitelia", ale v podstate sú nvestori.
Viaczdrojový dôchodok
Výsledný dôchodok pozostáva z dôchodku z prvého piliera vyplácaného Sociálnou poisťovňou a z dôchodku z druhého piliera. Ich súčet by mal byť vyšší ako keby sme boli zapojení len v prvom pilieri. To je aj jedným z cieľov zavedenia druhého piliera - vyšší dôchodok. Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok z druhého piliera je sporenie minimálne pätnásť rokov (donedávna to bolo desať rokov). Po uplynutí tejto doby a po dosiahnutí dôchodkového veku si za peniaze na účte kúpime v licencovaných poisťovniach doživotný dôchodok. Ten nám bude poisťovňa vyplácať.
Tento dôchodok môže byť dvojaký. Buď na jeho zakúpenie použijeme všetky peniaze z osobného účtu, alebo si kúpime dôchodok len za časť peňazí, pričom minimálna výška dôchodku musí byť 0,6 násobok životného minima. Zvyšok peňazí si môžeme vybrať a použiť na čokoľvek alebo ich necháme na osobnom účte aby sa ďalej zhodnocovali.
Zatvorené dvere sa občas otvoria
Podľa podmienok platných od roku 2005 bol vstup do druhého piliera povinný pre všetkých občanov, ktorí pred prvým janárom toho roka neboli poistení v Sociálnej poisťovni (študenti, mladí a nezamestnaní) a dobrovoľný pre tých, ktorí už platili odvody do Sociálnej poisťovne. Čas na vstup do druhého piliera bol od prvého januára 2005 do tridsiateho júna 2006. Po tomto dátume sa už do systému nedalo vstúpiť a ani z neho vystúpiť. Pravidlá zmenila novela zákona o dôchodkovom zabezpečení z konca roka 2007.
Zrušila povinný vstup pre študentov a mladých ľudí, ktorí ešte neboli platcami odvodov do Sociálnej poisťovne. Teraz majú po ukončení školy, alebo po nástupe do zamestnania lehotu šesť mesiacov, počas ktorých sa môžu rozhodnúť, či vstúpia. Toto rozhodnutie je potom nezvratné. Okrem toho, zčasu na čas sa dvere do druhého piliera na pár mesiacov otvoria a ľudia môžu dodatočne vstúpiť alebo vystúpiť. Neprispieva to síce stabilite systému, ale deje sa to.
Dôsledky posledných zmien
Jednou zo zmien, ktoré priniesla posledná novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení, je aj zníženie poplatku za správu dôchodkového fondu, ktorý je však do určitej výšky kompenzovaný novozavedeným poplatkom z tzv. garančného účtu každého fondu. Tento poplatok si DSS môže vziať len vtedy, ak zhodnotenie fondu dosiahne minimálnu hodnotu, ktorej úroveň stanoví Národná banka.
Tu by sa pri troche dobrej vôle dala nájsť určitá logika. Inkasovanie poplatku podmienené dosiahnutím určitého zhodnotenia môže mať svoj význam. Ide však aj o spôsob realizácie. Dôležité je, ako sú nastavené benchmarky pre jednotlivé fondy. Ak budú nastavené príliš vysoko, DSS ich budú mať problém dosiahnuť a rozdiel bude musieť doplatiť z vlastných peňazí. Ak budú príliš nízke, DSS nebudú motivované snažiť sa o čo najlepšie zhodnotenie, na čo doplatí sporiteľ. Toto však ešte nie je najväčší problém.
Väčším negatívom je určenie obdobia, počas ktorého sa výnosnosť bude sledovať. Do novely sa napokon dostala 6 mesačná lehota. Každý, kto pozná základné princípy investovania vie, že investícia (najmä do akcií) sa robí na dlhšie obdobie. Dôvodom je volatilita, ktorá spôsobuje, že aj keď hodnota investície v dlhodobom horizonte rastie, v čiastkových úsekoch môže aj klesať. Práve preto sa výnosnosť investície posudzuje z dlhodobého hľadiska. Po novom sa musí požadovaná výnosnosť dosiahnuť každých 6 mesiacov.
Dôchodkové správcovské spoločnosti na túto úpravu zareagovali jediným možným spôsobom. Ich prvoradou snahou už nie je zaistiť čo najvyššie dlhodobé zhodnotenie, ale krátkodobo dosahovať úroveň benchmarku. Preto začali investovať do takých aktív, ktoré s čo najväčšou pravdepodobnosťou zabezpečia tento požadovaný výnos. To znamená, že fondy vypustili zo svojich portfólií prakticky všetky akciové investície a nakúpili dlhopisy a peňažné nástroje. Takéto zmeny spravili aj rastové fondy, ktorých úlohou bolo investovať dynamicky a pri vyššej volatilite prinášať z dlhodobého hľadiska nadštandardné výnosy. V konečnom dôsledku na tieto zmeny dopláca sporiteľ, ktorého nezaujíma čiastkové zhodnotenie každých 6 mesiacov, ale celkové zhodnotenie o 15, 20 alebo 30 rokov. Táto zmena pravidiel obrala a oberá dlhodobých sporiteľov o možnosť dosiahnutia zaujímavých výnosov.
Podľa vyjadrení predkladateľov novely zákona úmyslom zmien bolo zvýšiť ochranu investora a bezpečnosť investície. Základné princípy v investovaní autori buď nepoznali alebo ich zjavne nebrali do úvahy. Pritom na ochranu investora stačilo tak málo: smerovať túto „ochranu" len na konzervatívny pilier. Sporitelia, ktorým ide o bezpečnosť v krátkom období by si mohli zvoliť konzervatívny pilier a sporitelia, ktorým ide o dosahovanie vyššieho zhodnotenia v dlhom časovom horizonte, by mohli ostať v rastovom fonde. Takto zákon ľudí obral o možnosť efektívneho výberu.
Komu sa druhý pilier oplatí?
Každý sa môže rozhodnúť, čo je pre neho výhodnejšie. Či byť zapojený len v priebežnom systéme, alebo vstúpiť aj do druhého piliera. Toto rozhodnutie je kľúčové, pretože môže pozitívne aj negatívne ovplyvniť výšku budúceho dôchodku.
Výška dôchodku bude závisieť od doby sporenia a zhodnotenia úspor. Čím sú obe hodnoty väčšie, tým vyšší bude dôchodok. Najlepšie je sporiť čo najdlhší čas vo fonde, kde je potenciál najväčšieho zhodnotenia a tým je rastový fond. Podľa definície v zákone môže v rastovom fonde sporiť len ten, kto má do dôchodku viac ako pätnásť rokov. Vo vyváženom fonde ten, kto má do dôchodku viac ako sedem rokov a v konzervatívnom fonde môže sporiť každý. Cieľom obmedzení je zabezpečiť, aby v období tesne pred dôchodkom nedošlo k veľkému poklesu hodnoty investície, čo by mohlo ohroziť výšku dôchodku.
Ľudí najviac zaujíma, pri akej minimálnej dobe je účasť v druhom pilieri výhodná. Presná hranica, od koľkých rokov sporenia sa druhý pilier oplatí, neexistuje. Každá analýza ponúka iný výsledok, podľa toho, s akým priemerným zhodnotením fondov kalkulujeme. Viac menej môžeme hovoriť o hranici približne dvadsiatich rokov sporenia. Takže keď do dôchodku štandardne odchádzame vo veku 62 rokov, pre 40-tnikov by mal byť vstup ešte výhodný, pre starších je to otázne.
Táto kalkulácia však počíta s tým, že budeme sporiť aj v rastovom fonde, v ktorom je potenciál vyššieho výnosu. Ako máme možnosť vidieť v posledných mesiacoch, zhodnotenia v rastových fondoch aj napriek vysokému rastu akciových trhov sú pomerne nízke. Dôvodom sú už spomenuté legislatívne zmeny, kvôli ktorým aj rastové fondy dosahujú nízke výnosy. Preto ak počítame s nižšou priemernou výnosnosťou, vyšší dôchodok môžeme očakávať len za podmienky ešte dlhšej účasti.
Ako sa rozhodnúť?
Základným predpokladom úspechu dlhodobého systému je jeho stálosť a nemennosť hlavných princípov. Jednou z posledných noviel zákona sa minimálna doba sporenia, potrebná na vznik nároku na dôchodok, zvýšila z desať na pätnásť rokov. Pre päťdesiatnikov, ktorí vstúpili do druhého piliera s vedomím, že nárok na dôchodok im vznikne o desať rokov, nastala dilema - pracovať dlhšie, alebo z druhého piliera vystúpiť.Ďalšia zmena (6 mesačné sledovanie výkonnosti fondov) obrala účastníkov o vysoké zhodnotenie, ktoré mohli za posledný rok pri vysokom raste akciových trhov dosiahnuť.
Takéto zmeny pravidiel neprispievajú stabilite systému ani dôvere sporiteľov. Napriek týmto negatívam si druhý pilier udržal jednu zo svojich hlavných výhod, a to súkromné vlastníctvo peňazí. To umožňuje dediť úspory, alebo po dosiahnutí dôchodkového veku voľne disponovať časťou nasporenej sumy. Práve to je pre mnohých ľudí dôvodom pre vstup. Ostáva dúfať, že systém si tieto výhody zachová, aby sme ich mohli využiť aj o niekoľko desiatok rokov. Okrem toho je pomerne pravdepodobné, že postupom času sa vráti reálna možnosť efektívneho zhodnocovania peňazí. Pre veľkú skupinu ľudí je preto druhý pilier aj naďalej veľmi zaujímavou alternatívou štátneho systému.
Pavol Ďurkovič analytik spoločnosti AWD |