Centralizovaný výber odvodov prostredníctvom Sociálnej poisťovne (SP) je jedným z najväčších ohrození úspechu dôchodkovej reformy. Tvrdí to riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Martin Chren. Podľa neho to, že každá koruna, ktorú si budú občania sporiť na vlastný dôchodok v dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS), bude musieť prejsť cez Sociálnu poisťovňu je nesystémové a neefektívne. "Sociálna poisťovňa nie je schopná dostatočne vymáhať svoje pohľadávky. Zatiaľ čo v priebežnom systéme to občana trápiť nemusí, v prípade druhého piliera sa každá chýbajúca koruna prejaví," upozorňuje Chren. Občania by podľa neho mali platiť odvody priamo dôchodcovským správcovským spoločnostiam, ktoré zakladajú banky, poisťovne a iné inštitúcie. Tie majú s vyberaním a spravovaním peňazí dostatočné skúsenosti. Stačí im len zákonom stanoviť povinnosť vymáhať nezaplatené odvody.
S názorom Chrena nesúhlasí Marián Kopecký z Allianz -- Slovenská dôchodková správcovská spoločnosť: "Z pohľadu výberu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie je účelné, aby zostala zachovaná historická kontinuita, teda aby v reformovanom kombinovanom systéme bol používaný naďalej centrálny register fungujúci ako určité zberné miesto." Výhody výberu príspevkov cez SP podľa neho prevažujú nad nevýhodami. "No, samozrejme, za predpokladu, že informačný systém SP bude plniť očakávané funkcie pri spustení druhého piliera a začatí uzatvárania zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení jednotlivými DSS," zdôrazňuje Kopecký.
Za hlavné výhody považuje z pohľadu zamestnávateľa zachovanie systému odvádzania príspevkov do jedného centrálneho miesta a následnú komunikáciu len s jedným partnerom, elimináciu možných rizík, ktoré môžu súvisieť s oddelenou registráciou sporiteľov v jednotlivých DSS a odbúranie prácnosti výberu príspevkov na strane DSS. Jednotný systém výberu je podľa Kopeckého charakteristický transparentnosťou a jednoznačnosťou pri určovaní príslušnosti sporiteľa k tej ktorej DSS.
Ani podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR nemá prechod prostriedkov cez Štátnu pokladnicu žiadny vplyv na súkromné vlastníctvo dôchodkových úspor občanov. "Odvody určené pre druhý pilier nie sú súčasťou okruhu verejných financií a nie sú ani príjmami, ani výdavkami SP. Návrh vypustiť túto inštitúciu z procesu výberu prostriedkov by znemožnil spustenie dôchodkovej reformy v plánovanom termíne a vyžiadal by si zásadné prepracovanie viacerých zákonov," upozorňuje hovorca rezortu Martin Danko.
Sociálna poisťovňa pripúšťa, že vo vymáhaní svojich pohľadávok má rezervy. Ale je zásadne proti tomu, aby bola z druhého piliera vyňatá. "V prípade, že zamestnávateľ za zamestnanca nezaplatí, SP má za neho dať peniaze do druhého piliera v plnom rozsahu z rezervného fondu a následne si uplatňovať pohľadávku voči zamestnávateľovi. Pracovník teda ukrátený nebude," vysvetľuje podpredseda Rady riaditeľov Michal Horváth.
Otázkou podľa neho je, kto bude efektívnejšie vymáhať pohľadávku voči zamestnávateľovi. V konečnom dôsledku ju totiž zaplatí štát, pretože transformačné náklady bude neskôr uhrádzať štátny rozpočet. "Práve Sociálna poisťovňa je garanciou štátu. Ak by išli peniaze priamo do DSS, je otázne, nakoľko by boli tieto spoločnosti efektívnym vymáhateľom nedoplatkov. V takomto prípade, kým by sa peniaze nevymohli, tak by ich občan na účte nemal a otázne je, či by sa niekedy vymohli," poznamenáva Horváth.
StoryEditor