V e-obchode za susedmi stále zaostávame

"V uvedených krajinách smeruje do služieb informačnej spoločnosti podstatne viac investícií, funguje v nich väčšie množstvo virtuálnych obchodov a v neposlednom rade sú ďalej aj v legislatíve upravujúcej spomínanú problematiku. A to nielen v prípade zákona o elektronickom podpise či elektronickom obchodovaní, ale aj novelizácie tradičných právnych noriem o aspekty, ktoré internet do života prináša," opisuje výkonný riaditeľ SAEC Marián Krško.

Problémy obchodu
Za najväčší problém elektronického obchodovania v našej krajine považuje riaditeľ spoločnosti Zoner inShop Roman Behro stále pretrvávajúci nedostatok zákazníkov. "Ceny pripojenia na internet sú na Slovensku príliš vysoké, a preto je aj počet pripojených domácností nízky. Firmy prichádzajú na internetový trh s istým podnikateľskými zámermi. No ak virtuálna predajňa nemá u klientov dostatočný ohlas, obchodníkovi sa neoplatí prevádzkovať ju."

Slovenská legislatíva
Základom legislatívy, ktorá upravuje internetové prostredie, je zákon o elektronickom podpise. Ten na Slovensku platí od 15. marca 2002. Zaručený elektronický podpis, ktorý by sa rovnal vlastnoručnému podpisu, však Slováci ešte stále využívať nemôžu. Takúto úroveň elektronického podpisu totiž môže zaručiť iba akreditovaná ceritifikačná autorita, ktorá ani po viac než roku platnosti právnej normy u nás nevznikla. Dôvodom sú najmä vysoké náklady akreditačného procesu, vykonávaného Národným bezpečnostným úradom. Internetoví obchodníci však nepripisujú elektronickému podpisu priveľkú váhu. "Veľa sa hovorí o jeho vplyve na elektronický obchod. Skôr si však myslím, že jeho význam bude pri komunikácii s úradmi, kde by mohol napríklad zjednodušiť a zrýchliť proces podávania daňových priznaní. Obchodník totiž neposiela tovar bez toho, aby ho klient najprv zaplatil. A v takom prípade mu môže byť jedno, kto si zásielku objednal," myslí si Roman Behro.

Zákon o e-obchode
Ďalším krokom v snahe harmonizovať slovenský právny systém aj v oblasti nových komunikačných technológií je príprava zákona o elektronickom obchodovaní. V auguste ho odsúhlasila vláda a v súčasnosti sa ním zaoberá legislatívny odbor Kancelárie Národnej rady SR. Podľa M. Krška SAEC uvedený návrh právnej normy víta ako pozitívny krok vpred. Na druhej strane sa však obáva, že nenaplní očakávania podnikateľskej sféry. "Problematika elektronického obchodovania je omnoho širšia ako navrhovaná legislatívna úprava pokrýva. Napríklad sa vôbec netýka medzipodnikového (business to business) obchodovania. Ďalej uvedená norma podľa mojej mienky vôbec neintegruje ustanovenia zákona o elektronickom podpise, čo neotvára nové možnosti, ktoré by mohli zákony do elektronického obchodu priniesť. Hlavné však je, aby filozofia a štruktúra zákona dávali predpoklady na jeho budúce novelizácie a dopĺňania," dodáva predstaviteľ asociácie.

Ako je to vo svete
Vo vyspelejších krajinách sveta je podľa M. Krška diskusia o zákonnej úprave elektronického obchodovania na "rázcestí". Jednou z možných alternatív zostáva prijatie osobitného zákona o elektronickom obchodovaní. "Druhým, v mnohých ohľadoch možno lepším variantom, je novelizácia existujúcich tradičných zákonov o nové aspekty, ktoré elektronické prostredie a obchodovanie v ňom prináša," upresňuje výkonný riaditeľ SAEC.