Vstupom Slovenska do Európskej únie nastali zmeny aj v povinne zmluvnom poistení motorových vozidiel. Ktoré boli tie najdôležitejšie?
- Vstupom Slovenska do únie sme sa stali súčasťou jednotného európskeho poistného trhu. Znamená to, že sa rozšírila územná platnosť nášho poistenia na celé územie Európskej únie. Ak si teda náš motorista zakúpi poistenie zodpovednosti na Slovensku, je automaticky poistení proti všetkým spôsobeným škodám na území celej únie. Poškodený, či už je to vodič alebo chodec, má vo všetkých členských krajinách zabezpečenú rovnakú ochranu, ako keby sa mu škoda stala na území Slovenska.
Aké sú konkrétne výhody?
- Jednou z výhod je, že každá poisťovňa na území únie, ktorá prevádzkuje zodpovednostné poistenie, musí mať na Slovensku svojho škodového komisára či reprezentanta. A v prípade poškodenia nášho občana v inej krajine únie musí tento škodový zástupca vybaviť poistnú udalosť v tom istom rozsahu, ako keby sa mu škoda vybavovala na území štátu, kde vznikla. Čo je dôležité, občan s ním komunikuje po slovensky a na Slovensku.
Majú už všetky poisťovne z únie svojho zástupcu na Slovensku?
- Na území únie je asi tisíc poisťovní, ktoré prevádzkujú zodpovednostné poistenie. Číslo je obrovské a ja predpokladám, že v súčasnosti má na Slovensku už 40 až 60 percent z nich škodového zástupcu. Ešte stále ich teda poisťovne vymenúvajú. Slovenská kancelária poisťovateľov ich mená dostáva len na vedomie. Poškodený si ich meno môže nájsť na internetovej stránke kancelárie konkrétneho štátu, kde sa mu poistná udalosť stala. Povinnosť mať likvidačných zástupcov vo všetkých krajinách únie majú však aj slovenské poisťovne. A týchto likvidačných zástupcov môžu nájsť cudzinci práve na internetovej stránke našej kancelárie.
Čo robiť v situácii, ak by nášho občana poškodil klient poisťovne, ktorá ešte na Slovensku svojho zástupcu nemá?
- Jeho úlohu plne zastúpi Slovenská kancelária poisťovateľov. Klient sa musí obrátiť na nás.
Náš zákon predpisuje limity plnenia pri škodách, a to vo výške päť a devätnásť miliónov korún. V iných krajinách únie sú však limity vyššie, čo to pre slovenského poistenca znamená?
-Limity sú v ostatných krajinách únie naozaj vyššie. Pre občanov únie platí všeobecná zásada, že sa uplatňuje vždy taký limit, ktorý je pre poškodeného výhodnejší. Teda či už ide o limit štátu, kde k nehode došlo, alebo limit štátu, v ktorom je škodca poistený.
Ako sa to prejaví v praxi?
- Môže nastať situácia, že náš občan spôsobí škodu napríklad v Nemecku a výška odškodného bude vyššia ako je limit jeho poistky. Poisťovňa za neho musí uhradiť vyššiu sumu, takže má právo na refundáciu rozdielu od svojho poisteného.
Pre klienta, ktorý cestuje do zahraničia, tak môžu byť základné limity rizikom.
- Preto sa takýmto klientom aj odporúča uzavrieť poistku s vyšším krytím. Nie je to riziko len v zahraničí. Napríklad v Michalovciach sa stal absurdný prípad, kde sudca priznal 29 miliónov odškodné poškodenej a pokiaľ by sa táto škoda mala zaplatiť z povinne zmluvného poistenia, tak by prakticky poisťovňa zaplatila o 10 miliónov viac, ako kryje bežnápoistka. Rozdiel by musel zaplatiť motorista zo svojho.
V rámci Európskej únie sa už dlhšie hovorí o zjednotení maximálnej výšky limitov pri škodách. V akom je to štádiu?
- V priebehu tohto alebo nasledujúceho mesiaca by sa mala definitívne schváliť piata direktíva pri poistení motorových vozidiel, ktorá sa týka tejto problematiky. Je navrhnuté, aby sa zaviedli vyššie limity krytia. V prípade vecnej škody vo výške jedného milióna eur bez ohľadu na počet poškodených vecí. Pri škodách na zdraví je tiež navrhnutý maximálny limit v objeme jedného milióna eur, avšak na každého poškodeného.
Nespôsobí by to ďalšie zvýšenie cien poistného na Slovensku?
- Vo vzťahu k novým členským štátom, kam patrí aj Slovensko, sa navrhuje zároveň aj určité prechodné obdobie, a to na 2 až 5 rokov. Nevieme, čo bude definitívne schválené, ale my navrhujeme, aby prechodné obdobie u nás trvalo až 5 rokov. Pri súčasnej sociálnej situácii v spoločnosti nemôže pripustiť dramatické zvýšenie cien za poistky, a to by zvýšením limitov určite nastalo. Veľmi negatívny vplyv by to malo aj na cenu zaistenia, ktorá sa tiež premietne do cien.
Musí mať klient na území únie stále zelenú kartu?
- Na úrovni Európskej komisie bolo prijaté rozhodnutie, že občan únie pri pohybe na jej území nemusí mať zelenú kartu, ako to bolo doteraz. V prípade škody sa však poškodenému musí preukázať, že v čase nehody bol poistený. Môže tak urobiť napríklad dokladom o zaplatení poistného. Najpraktickejším dokladom však stále ostáva práve zelená karta, ktorú klient dostane pri uzavretí poistnej zmluvy.
Nebolo by vhodné vydať jednotný identifikačný doklad?
- Tým je zatiaľ práve zelená karta. Má predpísaný vzor a tvar a aj obsahové náležitosti. Je tam zaznamenané všetko o vozidle aj držiteľovi a je tam kompletný adresár všetkých kancelárií aj s kontaktnou adresou. Nevidím teda dôvod vydávať niečo iné. Aj keď tu už boli snahy zaviesť zelené karty s nejakými ochrannými prvkami, a to pre falšovanie zelených kariet. Je známy prípad z Belgicka, kde pre našich občanov určití ľudia vyrábali falošné zelené karty. Jeden z návrhov bol aj vydávať doklady typu platobnej karty, kde by napríklad na elektronickom čipe boli zaznamenané všetky údaje. Ale zatiaľ je to vzdialená budúcnosť.
Aká je situácia v prípade súdnych žalôb, ktoré dodatočne zvyšujú dlh zdedený ešte zo zákonného poistenia?
- Po medializovaní veľkého súdneho sporu z Michaloviec nastal určitý útlm, hoci v poslednom čase registrujeme opäť určité snahy. Momentálne evidujeme 950 žalôb na súdoch, v ktorých poškodení žiadajú odškodné nad 500-tisíc korún. Spolu si pýtajú odškodné 3,4 miliardy korún. Podotýkam, že sú to len škody z čias zákonného poistenia. Dokonca bol na kanceláriu vydaný aj exekučný príkaz, pretože sme odmietli platiť v jednom podozrivom prípade. Dali sme však odvolanie proti exekúcii. Proti takýmto prípadom bojujeme právnymi prostriedkami.
V parlamente je v súčasnosti zákon, ktorý by mal obmedziť maximálnu výšku odškodného, čo by obmedzilo možnosť získať astronomické sumy zo súdnych žalôb, ako sa to dialo v posledných dvoch rokoch.
- Návrh zákona je dobrý. Ukazuje sa však, že určitá skupina poslancov ma záujem o to, aby zákon zostal po starom. Teda aby súd mal vo mimoriadných prípadoch právo na neobmedzené zvýšenie odškodnenia.
O čo v návrhu ide?
- Výšku náhrady stanovuje lekár, ktorý poškodenie oboduje. Nový zákon by mal zvýšiť hodnotu jedného bodu za poškodenie zdravia zo súčasných približne 60 korún na zhruba 270 Sk. Zároveň by však v zákone mal byť stanovený maximálny limit odškodnenia vo výške 3,7 mil. korún. To by mali byť tie najzávažnejšie prípady. Podotýkam, že napríklad v Rakúsku je pri najťažších prípadoch maximálne odškodné určené v prepočte na zhruba 5 miliónov korún. V Rakúsku je pritom vyššia životná úroveň ako u nás. Určité záujmové skupiny však majú záujem, aby v zákone zostala generálna klauzula, ktorá má umožniť súdom vo výnimočných prípadoch odškodné zvýšiť, čím by zákon nemusel riešiť problém, ktorý máme.
V akých výškach priznával súd odškodné pred piatimi či desiatimi rokmi?
- Vidím analógiu medzi situáciou v súčasnosti a situáciou v päťdesiatych rokoch. Aj keď bolo vtedy dané, že maximálne odškodnenie je 200 korún, zákon zároveň súdom dával voľnú roku pri priznávaní odškodného vo vínimočných prípadoch. Pri najťažšm poškodení niektoré súdy priznávali 400 či 1 200 korún. V päťdesiatom ôsmom roku musel byť vydaný zákon, ktorý zaviedol bodovací systém platný dodnes. Vyhláška zo šesťdesiatehopiateho roku umožnila opäť súdom zvyšovať odškodnenie, súdna moc držala tieto sumy na rozumných výškach. Ešte v roku 1991 súdy priznávali maximálne len 5-násobky maximálnych súm, ktoré určil lekár. Dnes sa poškodeným bežne príznávajú 250 až 500 násobky, ba dokonca bol prípad aj tisíc násobku pri odškodnení, hoci životná úroveň sa v tomto období u nás takmer nezvýšila. To sú absurdné prípady.
Čo vlastne hovorí zákon o odškodnení?
- Zákon hovorí, že suma odškodnenia musí byť "primeraná", pričom navyšovaním stanovených súm by sa mali riešiť len mimoriane prípady. Dnes sú však takmer všetky prípady odškodnenia podľa niektorých súdov mimoriadne a určité skupinky ľudí sa na tom obohacujú. Je to však neférove voči všetkým motoristom, ktorí potom z roka na rok platia vyššie a vyššie poistné.
Vstupom Slovenska do EÚ začala Slovenská kancelária poisťovateľov plniť viacero funkcií. Zvýšili sa aj náklady na jej správu.
- Náklady kancelarie sa oproti minulému roku mierne navýšili, nakoľko sme museli vybudovať informačné centrum. Ale nepredpokladám, že v ďalších rokoch dôjde k výraznému navýšeniu nákladov, pretože informačný systém je už stabilizovaný. Je len jedna vec, ktorá môže zvýšiť náklady kancelárie, a to sú nové projekty, ktoré pripravujeme. Jedným z nich je elektronická výmena dát s políciou pri nehodách. V súlade so zákonom by nám polícia mala zasielať relácie o nehodách najmä elektronickou formou. My budeme tieto záznamy potom distribuovali jednotlivým poisťovniam. Týmto projektom sa zníži prácnosť u polície, výrazne sa urýchli likvidácia škôd v havarijnom a aj povinne zmluvnom poistení, čo bude pozitívne najmä pre obete dopravných nehôd. V Čechách je takýto projekt už v skúšobnej prevádzke.
Kancelária sa už dlho snaží zrušiť aj osempercentný odvod z predpisu poistného pre Hasičský zbor.
- Naše doterajšie snahy vyriešiť túto záležitosť na Slovensku boli neúčinné. Mienime sa s týmto problémom obrátiť na európske inštitúcie. Nie je férové, aby náš motorista bol takýmto spôsobom dodatočne zdanený, pričom takýto odvod hasičom neplatia napríklad vlastníci budov alebo nehnuteľností.