- Prudký nárast predpísaného poistného v 90. rokoch sprevádzalo zvýšenie počtu klientov. Vznikla tak kategória ľudí, ktorí majú životné poistenie a ďalšie si už neuzatvárajú. Skôr ho iba indexujú. Okrem toho príjmové parametre slovenskej spoločnosti, vo všeobecnosti, sa za posledné roky dramaticky nezmenili. Takže sa nemíňa viac ani na životné poistenie. Ľudia zároveň začali viac investovať do bývania. Dynamický rozvoj zaznamenáva stavebné sporenie a hlavne hypotekárne úverovanie, čo tiež kráti rozpočty domácností. A tým pádom ide menej peňazí do poistenia.
Napriek tomu náš poistný trh zrejme nebude nezaujímavý, keď sem vstúpil taký hráč ako je spoločnosť Aegon...
- Okrem Aegonu aj OTP, ale tento krok bude možné hodnotiť možno o štyri, päť rokov, podľa ich výsledkov. V každom prípade tu potenciál stále je. Predsa nerozprávame o malých číslach. Slovenský trh generuje približne päť miliárd korún poistného ročne, čo je stále dosť slušné. No zastavila sa dynamika. Za prvý polrok 2003 sme prvý raz zaznamenali pokles novopredaných poistiek. Za celý trh ide rádovo o 10-percentné zníženie oproti vlaňajšku. Napriek tomu nepredpokladáme, že by v najbližšom období došlo na trhu k dramatickému poklesu.
Ako by sa prejavila možnosť odpočítať si poistné životného poistenia z daňového základu, ktorú majú napríklad poistenci v Českej republike?
- Rovnako ako v Českej republike. Aj tam po istej stagnácii došlo na trhu k zvýšeniu počtu novopredávaných poistiek. Momentálne môžu u nás takéto zvýhodnenie využiť klienti doplnkových dôchodkových poisťovní. Aj tu sa potvrdzuje, že ľudia na daňové úľavy reagujú vyšším záujmom. Napriek tomu sa nám možnosť odpočítať poistné z daňového základu nepodarilo do nedávno prijatej daňovej reformy presadiť.
Prečo?
- Principiálne bol postoj Ministerstva financií SR taký, že sa vytvára jednotný rámec daňovej reformy s odpočítateľnými položkami, ktoré majú kompenzovať zmenu systému. A dodatočné špeciálne orientované úľavy v uvedenej koncepcii neboli akceptovateľné.
V každej oblasti života sa v súčasnosti skloňuje vstup Slovenska do Európskej únie. Ako sa prejaví naša integrácia na trhu životného poistenia?
- Myslím si, že samotné začlenenie do EÚ nebude mať výraznejší vplyv. Dá sa povedať, že v poisťovníctve už slovenská legislatíva zohľadňuje väčšinu direktív Európskej únie. Rovnako všetci veľkí hráči z oblasti životného poistenie už u nás majú zastúpenie. Takže, aj zo skúseností Rakúska, Nemecka, Španielska či Talianska, neočakávame, že by sa po prvom máji 2004 k nám nahrnulo ďalších 20 poisťovní. Na druhej strane integrácia ponúkne nové príležitosti, napríklad v cezhraničnom poskytovaní poistenia.
Európska únia sa okrem direktív, týkajúcich poistenia priamo, zaoberá aj možnosťami skvalitnenia práce finančných poradcov, ktorí boli a sú kameňom úrazu finančných produktov aj na Slovensku. Čo sa v tomto smere robí u nás?
- V uplynulom období došlo k určitej regulácii a k prelicencovaniu sprostredkovateľských subjektov. Ak firmy chcú predávať zmluvy poisťovní, musia spĺňať kvalifikačné a skúsenostné kritériá, čo dáva predpoklad, že sa to bude vykonávať odborne. Hovoríme však o priemysle, v ktorom pracujú tisíce ľudí. Preto je ťažké zaručiť sa za každého. Závisí od konkrétnej spoločnosti, ako svojich ľudí vyškolí. A tam priama kontrola poisťovní neexistuje.
Nie je to však iba problém Slovenska. Napríklad v Nemecku v súčasnosti čelí žalobe klientov zhruba 20-tisíc finančných poradcov. Vyskytli sa už podobné súdne procesy aj na Slovensku?
-Neviem o žiadnych.
Vychádza to z nízkeho právneho povedomia našich občanov, alebo im poradcovia nespôsobili žiadnu škodu?
- Otázkou skôr je, ako by sa dala škoda spôsobená klientovi definovať. Poistenie je predsa zmluvný vzťah dvoch strán - klienta a poisťovne. Svojím podpisom poistenec potvrdzuje, že s obchodnými podmienkami súhlasí. Na druhej strane sa problémy objavujú podobne ako pri iných činnostiach. Či už sú to podielové fondy alebo iné investície do rizikovejších aktív. Jednoducho, časť ľudí má ešte stále zafixované, že keď niekam vložia peniaze, musí sa im ich vrátiť viac. Napríklad pri investičnom životnom poistené však riziko investície znáša klient, nie poisťovňa. Preto by si ľudia mali uvedomiť, že výkonnosť môže rovnako rásť, ako aj klesať. Problémy z nepochopenia rizík sa objavili hlavne v posledných dvoch rokoch po páde akciových trhov.
Keď sme pri kríze svetového hospodárstva, ako sa dotkla slovenských poistencov?
- Na Slovensku v tejto súvislosti väčší problém nevznikol. Investičné životné poistenie totiž ešte stále zaberá relatívne malý priestor na trhu. Klienti majú približne v 80 percentách prípadov uzatvorené kapitálové životné poistenie. Teda krytie rizík so sporivou zložkou, ktorá určitý výnos garantuje. Pri investičnom životnom poistení sa do budúcnosti očakáva rast, pretože makroekonomické podmienky a vývoj úrokových sadzieb logicky ľudí tlačia, aby vyhľadávali výnosnejšie investície. Vždy by však mali zohľadniť pomer výnosov k riziku.
Vráťme sa ešte k poradcom. Vo Veľkej Británii majú zaujímavú povinnosť - zverejniť výšku provízie, ktorú po podpísaní zmluvy klientom získajú. Na priamu otázku o výške poskytovaných provízií mi neodpovedala žiadna z našich poisťovní. Prečo sa ich uvádzaniu bránia?
- Neviem či sa bránia. Jednoducho nemajú povinnosť výšku provízie zverejniť. Vo Veľkej Británii na to poisťovne prinútil štát prijatím legislatívy po obrovských škandáloch, keď skutočne poradcovia nasľubovali klientom veci, ktoré boli nezmyselné. Na Slovensku je situácia iná. Každému je jasné, že niekde v tom produkte sa provízie predajcov nachádzajú. V akej výške, to už je otázkou kalkulácie poisťovne a celej štruktúry produktu.
Ich výška údajne dosahuje aj vyše 100 percent ročného poistného...
- Áno, môžu to byť aj takéto hodnoty. Ale keď sa provízia rozráta napríklad na 20 rokov trvania zmluvy, pri spätnom diskontovaní to vychádza na šesť, sedem percent ročne. Čiže treba vidieť, že poistný produkt sa neuzatvára na rok. Zaväzujú sa pri ňom obidve strany na dlhé obdobie. A keď sa zmluvné podmienky dodržia, nejde o niečo, čo by klienta stavalo do nevýhodnej pozície.
Problematikou licencovania a regulácie finančného poradenstva sa Európska únia zaoberá už dlhší čas. Ako vnímate vy túto problematiku?
- Myslím, že by mali byť stanovené isté pravidlá, ktoré by určovali úroveň povinnej odbornosti a kvality. Ak sa má totiž niekto nazývať finančným poradcom, tak by mal mať kvalifikáciu vo finančnej oblasti. Problémom však ostáva, že sa dajú zabezpečiť iba podmienky. Ideálny stav, keď by boli všetci poradcovia kvalitní a plne vzdelaní, sa však nikdy nepodarí dosiahnuť. Nepovažujem to za reálne.
| Poisťovňa | 1. polrok 2003 | Trhový podiel | 1. polrok 2002 | Trhový podiel |
| Allianz – Slovenská poisťovňa* | 2 567 537 | 30,42% | 2 653 022 | 34,52% |
| Amslico AIG Life | 1 571 206 | 18,62% | 1 455 314 | 18,94% |
| Kooperativa | 1 116 999 | 13,23% | 870 910 | 11,33% |
| ING Nationale-Nederlanden | 1 055 932 | 12,51% | 998 376 | 12,99% |
| Kontinuita | 427 001 | 5,06% | 386 090 | 5,02% |
| Ergo | 344 577 | 4,08% | 334 081 | 4,35% |
| Generali | 290 033 | 3,44% | 117 248 | 1,53% |
| Uniqa | 164 145 | 1,94% | 124 572 | 1,62% |
| QBE | 163 391 | 1,94% | 158 797 | 2,07% |
| R + V Poisťovňa | 155 971 | 1,85% | 111 977 | 1,46% |
| Česká poisťovňa – Slovensko | 148 851 | 1,76% | 57 479 | 0,75% |
| Union | 123 366 | 1,46% | 101 649 | 1,32% |
| Prvá česko-slovenská poisťovňa | 111 211 | 1,32% | 139 476 | 1,81% |
| Wüstenrot životná poisťovňa | 79 506 | 0,94% | 53 155 | 0,69% |
| Komunálna poisťovňa | 52 452 | 0,62% | 49 925 | 0,65% |
| Univerzálna banková poisťovňa | 40 547 | 0,48% | 59 696 | 0,78% |
| Victoria–Volksbanken poisťovňa | 22 194 | 0,26% | 7 608 | 0,10% |
| Poisťovňa Tatra | 5 065 | 0,06% | 5 117 | 0,07% |
| Vzájomná životná poisťovňa | 310 | 0,00% | 408 | 0,01% |
| Celkom | 8 440 294 | 100,00% | 7 684 900 | 100,00% |
| * Za rok 2002 kumulatívny výsledok poisťovní Allianz a Slovenská poisťovňa | ||||
| Zdroj: Slovenská asociácia poisťovní | ||||