Podľa § 14 Zákonníka práce, spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Nie každý konflikt z pracovnoprávneho vzťahu sa však musí nevyhnute skončiť na súde, pretože strany, ktorých sa konflikt týka, by sa mali snažiť najprv využiť mimosúdne spôsoby riešenia sporov. Mnohé konflikty medzi zamestnancami a zamestnávateľmi vznikajú z dôvodu, že zamestnávateľ podcenil význam prevencie, čiže predchádzania konfliktom. Pokiaľ prevencia zlyhá, ešte stále nie je nevyhnutné riešiť konflikt súdnou cestou. Strany by mali začať s diskusiou v snahe nájsť spoločné riešenie. Odporúča sa postupovať podľa dostatočne presne a zodpovedne vypracovaného interného predpisu zamestnávateľa, napríklad Pracovného poriadku, ktorý upravuje spôsob a formu ako riešiť konflikty na pracovisku s cieľom vyhnúť sa súdnemu sporu. Niekedy však nie je v silách zúčastnených strán konflikt vyriešiť. V takomto prípadne je vhodné zapojiť do riešenia konfliktu tretiu osobu. Pomocnú ruku ponúkajú zamestnávateľské združenia, odborové organizácie alebo odborový zväz, prípadne tzv. advokát budúcnosti, čiže mediátor.
Pokiaľ ktorákoľvek zo strán má pocit, že s priebehom mediácie nesúhlasí, alebo ak strany nevyužili možnosť na iné mimosúdne riešenie sporu, môžu sa obrátiť na súd s návrhom na riešenie sporu o nároky z pracovnoprávnych sporov. Ako napríklad spory z právnych predpisov alebo o nároky z individuálnej pracovnej zmluvy alebo z kolektívnej zmluvy. Podľa Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ podáva návrh na súd, ktorý je vecne a miestne príslušný na konanie vo veci. Vo veciach pracovnoprávnych sporov je príslušným na konanie všeobecný súd odporcu, t. j. okresný súd v mieste sídla zamestnávateľa alebo trvalého bydliska zamestnanca, podľa toho, či je odporcom zamestnávateľ alebo zamestnanec. V súdnom konaní nemusí byť navrhovateľ ani odporca zastupovaný advokátom. Každá strana sa môže zastupovať sama alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu, a v prípade potreby odbornej rady môže požiadať o poradenstvo napríklad na úrade práce, odborovom zväze (poradenstvo je určene len pre členov), prípadne na obvodnom úrade, odbore sociálnych vecí alebo v právnej poradni v sídlach všetkých krajských súdov (tieto však neposkytujú právne zastupovanie v súdnych sporoch).
Návrh na začatie súdneho konania je spojený s povinnosťou navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok, ktorý závisí od ceny predmetu konania alebo od hodnoty predmetu sporu (všeobecne 5 %, najmenej však 500 Sk a najviac 200 000 Sk). Ak hodnotu sporu nemožno určiť, vyberie sa súdny poplatok vo výške 1 000 Sk. Od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach plnenia záväzkov z kolektívnych zmlúv, a tiež je oslobodený navrhovateľ v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania a v konaní o uplatnenie nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru. Okrem toho je potrebné rátať s možnosťou vzniku povinnosti uhradiť trovy konania, prípadne trovy právneho zastúpenia, ak sa strana necháva zastupovať advokátom.
StoryEditor