Aj napriek silnému rastu ostávajú mestá strednej a východnej Európy najlacnejšími v regióne. Najbohatšou svetovou metropolou je už tradične Tokio, no minulý rok už Oslo preskočilo Osaku a stalo sa druhým najdrahším mestom sveta, k čomu prispelo najmä silnejúce euro a slabší dolár.
Autori štúdie však upozorňujú, že sledované náklady zodpovedajú skôr životnému štýlu cudzincov ako miestnych obyvateľov. Prieskum Economist Inteligence Unit porovnáva ceny v koši rôznych druhov tovarov a služieb. Sleduje ceny jedla, áut, bývania a dopravy, ale aj zábavy. Tzv. WCOL index je zostavený zo 160 položiek, ich ceny sa zhromažďujú zo všetkých sledovaných miest. Výsledná hodnota sa vyjadruje v porovnaní s referenčným mestom, ktorým je zvyčajne New York. Hodnota jeho indexu je 100. Všetky drahšie mestá majú vyššiu hodnotu indexu, naopak lacnejšie nižšiu. WCOL index 74, ktorý dosiahla Bratislava, vyjadruje, že ceny v hlavnom meste SR dosahujú 74 percent cenovej úrovne v New Yorku.
Aj mestá členských štátov eurozóny zaznamenali nárast životných nákladov, oveľa viac však zdraželi metropoly v krajinách bez eura. Varšava vyskočila o 37 miest dopredu, Praha o 20, Budapešť o 12 a Bratislava o 10. Silnejúca mena, robustný hospodársky rast, inflácia stimulovaná cenami nehnuteľností a vysoké ceny ropy zdraželi život napríklad v Reykjavíku, ale aj v spomínanom Osle.
Aj napriek rýchlejšiemu rastu sú mestá z východnej Európy a nových členských krajín Európskej únie najlacnejšími v regióne. Najväčšie cenové rozdiely medzi nováčikmi a pôvodnými členmi ostávajú v službách ako vzdelanie, zdravotníctvo či doprava. Naopak, odevy, obuv a elektronika už podstatne lacnejšie nie sú, v niektorých prípadoch sú dokonca drahšie. Rýchlo sa európskej úrovni približujú aj ceny elektriny a plynu.
Najlacnejšou destináciou Európy je Belehrad (108), nasleduje Kyjev (93). Bukurešť, bývalé najlacnejšie mesto Európy, sa posunula o 21 priečok na 91. miesto. Najlacnejším mestom eurozóny je Lisabon, celkovo obsadil v rebríčku 52. miesto. Celosvetovo tento primát patrí Teheránu, uvádza sa v štúdii.
Vďaka stabilným cenám a slabému doláru zlacneli v relatívnom porovnaní americké mestá. Ani jedno z nich nie je v prvej tridsiatke. Za morom je najdrahší New York (35), ktorý je dokonca lacnejší ako Wellington, Barcelona či Soul.
| Rebríček najdrahších miest sveta | |||
| Poradie * | Mesto | Krajina | WCOL index |
| 1 (1) | Tokio | Japonsko |
146 |
| 2 (3) | Oslo | Nórsko |
142 |
| 3 (2) | Osaka Kobe | Japonsko |
140 |
| 4 (8) | Rejkjavík | Island |
139 |
| 5 (3) | Paríž | Francúzsko |
137 |
| 6 (5) | Kodaň | Dánsko |
134 |
| 7 (6) | Zürich | Švajčiarsko |
132 |
| 8 (6) | Londýn | Veľká Británia |
130 |
| 9 (9) | Ženeva | Švajčiarsko |
124 |
| 10 (11) | Helsinky | Fínsko |
122 |
| 55 (75) | Praha | Česká republika |
87 |
| 55 (92) | Varšava | Poľsko |
87 |
| 75 (87) | Budapešť | Maďarsko |
79 |
| 82 (92) | Bratislava | Slovensko |
74 |
| *Prvý údaj vyjadruje aktuálne umiestnenie, údaj v zátvorke vlaňajšie | |||
| WCOL index – index svetových životných nákladov | |||
| Zdroj: Economist Inteligence Unit | |||