Štátnemu podniku Mincovňa Kremnica vlani klesli tržby. Medziročne sa znížili o viac ako pätinu na 516,5 milióna korún. Jaroslav Setnický z marketingového oddelenia podniku tvrdí, že mincovňa sa napriek tomu dostala z vyše 44-miliónovej straty v roku 2004 do 40-miliónového zisku.
"Dosiahnutý zisk v roku 2005 je výsledkom úspešnej marketingovej politiky a priaznivej trhovej situácie, ktorú podnik dokázal naplno využiť," uviedol Setnický. Stratu v roku 2004 zapríčinil predovšetkým prudký rast cien materiálov a kurzové pohyby. Vlani sa však už podľa neho kurzy stabilizovali a vývoj cien kovov nezaznamenal počas kritických momentov veľké výkyvy.
"Zvýšená aktivita na zahraničných trhoch nám vlani umožnila získať niekoľko zaujímavých zákaziek. Podnik úspešne ukončil kontrakty pre Irak, Slovinskú národnú banku, Litvu, Malajziu, Kirgizsko, Mauritániu, Národnú banku Slovenska a rozpracovali sa kontrakty pre Azerbajdžan a Katar," dodal Setnický.
Objem výroby podniku pritom klesol zo 621,8 milióna v roku 2004 na vlaňajších 474,2 milióna korún. Na export smerovalo 80 percent produkcie spoločnosti. Výroba kremnickej mincovne by však mala v tomto roku opäť vzrásť, keď zástupcovia podniku očakávajú jej objem na úrovni 519,7 milióna korún. Rovnako by v roku 2006 mali rásť aj tržby, ktoré by podľa predpokladov spoločnosti mali dosiahnuť takmer 596 miliónov pri 19-miliónovom zisku.
História súčasného štátneho podniku Mincovňa Kremnica siaha až do roku 1328, keď uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou vydal listinu zakladajúcu podnik. Najväčší objem výroby zaznamenala kremnická mincovňa v druhej polovici 18. storočia za cisárovnej Márie Terézie. Koncom 19. storočia sa stala jedinou mincovňou bývalého uhorského kráľovstva a mala tiež monopol na rafináciu drahých kovov.
StoryEditor