Letiská budúcnosti

Rýchly rast leteckej dopravy zväčšuje problémy veľkých miest, kde letiská sú často vzdialené desiatky kilometrov. Najväčšiu záťaž pociťujú hlavne americké veľkomestá, no nezaostávajú ani európske ako Londýn, Paríž či Frankfurt. Ich problémy by v budúcnosti mohol vyriešiť nový dovoz z Ázie. Tentoraz však nie v podobe lacných áut, ale v podobe projektov letísk budúcnosti známych pod názvom aerotropolis, napísal denník Wall Street Journal Europe.
Aerotropoly ako nové centrá biznisu a voľného času sú rozsiahlymi obchodno-zábavnými komplexami, ktoré zahrňujú biznisové a kongresové centrá, hotely, zábavné komplexy, štadióny či golfové ihriská. Ich propagátorom je ekonóm John Kasarda z University of Carolina. Už roky jazdí po svete a presviedča úrady vo veľkomestách, aby prebudovali tradičné letiská na aerotropoly. Jeho myšlienky sa v minulých rokoch uchytili v Ázii a tu sú aj najďalej. Kasardove plány už realizujú v Číne, Hongkongu, Malajzii a Južnej Kórei, brazílskom Belo Horizonte či v Indii.

Nočný život na letisku
Vo viacerých mestách letiská už lemujú, prípadne sa plánujú obchodné a administratívne komplexy, hotely, plavárne, nočné kluby, múzeá, nemocnice. V aerotropole SkyCity v Hongkongu plánujú úrady okrem ďalších hotelov aj golfové ihrisko, svetové obchodné centrum a ďalšie komplexy. Podobne aj v Dubaji bude hlavné medzinárodné letisko podľa New York Times obsahovať okrem hotelov a úradov aj kasína, byty pre zamestnancov, golfové ihriská a jeden z najväčších obchodných domov na svete. Veľké centrá v okolí letísk sa stavajú v Detroite či Ontariu, no aj vo viacerých indických mestách ako Mumbaji, Naí Dillí, Kalkate či Bangalore. Tu plánujú logistické a výstavné centrá, kaviarne, zábavné komplexy pre rodiny, obchodné domy alebo vzdelávacie inštitúcie. Zatiaľ jediný dokončený aerotropolis má Singapur, ktorý okrem už spomínaných komplexov na vyžitie a obchod zahŕňa aj kiná, sauny a plavárne.

Nastupujúci biznis
Podľa audítorskej spoločnosti KPMG by neletecké aktivity mali v budúcnosti predstavovať až 50 percent príjmov letísk. "Mimoletecká činnosť letísk je novým lukratívnym sektorom s obrovským potenciálom, do ktorého sa oplatí investovať," hovorí sa v štúdii KPMG, ktorú citovala internetová stránka business-standard.com. Mnohé firmy rady využijú možnosť otvoriť prevádzky neďaleko letiska, ak sú v blízkosti možnosti na vyžitie zamestnancov a služby. Aerotropoly vyhovujú aj početným priemyselným sektorom, ktorých produkty sa často prepravujú letecky - expresné spoločnosti či výrobcovia alebo distribútori ľahkej techniky ako mikroelektronika, zdravotnícke potreby a podobne.

Európska lastovička
V Európe je bezkonkurenčne najďalej amsterdamský Schiphol. Ten je podľa Euromonitoru dokonalým príkladom aerotropolu. Letisko spolu s priľahlými obchodno-zábavnými komplexami a arkádami plnými kaviarní a reštaurácií denne zamestnáva 58-tisíc ľudí a svoje regionálne centrá si tu otvorili koncerny ako Thomson-CFS alebo Unilever. Obyvatelia a návštevníci Amesterdamu pravidelne nakupujú a oddychujú v letiskovej zóne, najmä v nedeľu a po večeroch, keď mnohé obchody v meste sú už zatvorené. Neďaleko terminálu pre cestujúcich je Svetové obchodné centrum s konferenčnými priestormi a 5-hviezdičkovým hotelom. Naň nadväzuje komplex finančných a poradenských firiem pre letecký priemysel. Hneď povedľa diaľnic smerujúcich z letiska sa ťahajú priemyselné parky s firmami vyrábajúcimi elektroniku, telekomunikácie, logistiku, teda tými, ktorých vývoz je závislý od leteckej prepravy.
A tak zatiaľ čo v minulosti sa všetko z blízkosti letiska sťahovalo preč, dnes patria pozemky v blízkosti Schipholu bezkonkurenčne medzi najdrahšie a rovnakým smerom sa uberajú aj ceny za prenájom administratívnych priestorov.

pre zväčšenie kliknite na obrázok

pre zväčšenie kliknite na obrázok