Žalujeme Európsku komisiu

Slovensko sa včera postavilo za svojich priemyselníkov. Ministerstvo spravodlivosti zažalovalo Európsku komisiu, ktorá nám chce v rokoch 2008 až 2012 dovoliť vypúšťať do ovzdušia len toľko skleníkových plynov ako doteraz. Brusel pri stanovovaní národnej kvóty odmieta prihliadať na náš prudký rast HDP a priemyselnej výroby.
Bratislava chce pre najbližších päť rokov takú kvótu, ktorá by jej dovolila rozdeliť fabrikám povolenky na vypúšťanie 41,3 milióna ton skleníkových plynov ročne. Komisia nám vlani v novembri priznala len 30,9 milióna ton. Rozdiel medzi našimi a bruselskými predstavami pri súčasnej cene kvót predstavuje približne 7,8 miliardy korún ročne.
"Ide o historicky prvú žalobu Slovenskej republiky proti Európskej komisii," vyhlásil minister spravodlivosti Štefan Harabin. Dodal, že kvóty stanovené komisiou by ohrozili rast ekonomiky a mohli by viesť k zvýšeniu nezamestnanosti. Znečisťovatelia by totiž museli utlmiť výrobu, alebo by emisné kvóty museli nakupovať, čím by im stúpli výrobné náklady.
Nižšie emisné kvóty by sa dotkli dvoch stoviek slovenských podnikov. Sú medzi nimi aj vlajkové lode slovenskej ekonomiky, napríklad košické oceliarne U.S. Steel či bratislavská rafinéria Slovnaft. Skleníkové plyny vypúšťajú do ovzdušia tiež teplárne a ak by museli kvóty nakupovať, zvýšilo by to ich oprávnené náklady, a teda aj konečné ceny tepla.
Slovensko v žalobe namieta, že Európska komisia stanovila spôsob výpočtu kvót, hoci to údajne spadá do právomoci členských krajín spoločenstva. Spôsob výpočtu navyše komisia podľa slovenského stanoviska nekonzultovala s Bratislavou a nezohľadnila skutočnosť, že po odstavení atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach by sa kvóty mali zvýšiť.
Kvóty majú slúžiť na kontrolu a postupné znižovanie skleníkových plynov vypúšťaných do ovzdušia. Pod protokol sa však odmietli podpísať Rusi aj Američania, najväčší znečisťovatelia planéty. Európa ho dodržiava a uvažuje, že do roku 2020 obmedzí objem vypúšťaných emisií oproti roku 1990 o 20 až 30 percent.