Slovensko prestáva byť investičným rajom. Nová ľavicová vláda poslala investorom znepokojujúce signály už počas prvých siedmich týždňov vládnutia. Kabinet svojimi krokmi a vyhláseniami môže podkopať pozíciu krajiny ako najobľúbenejšej investičnej destinácie v strednej Európe.
Za predchádzajúcej vlády na Slovensko pritiekli zahraničné investície za 11 miliárd dolárov, naštartoval sa rýchly hospodársky rast a sľubný makroekonomický vývoj naznačoval, že Slovensko prijme spoločnú európsku menu od roku 2009.
Signály smerujú k nervozite
Nový premiér Robert Fico ponecháva síce vlajkovú loď reforiem spočívajúcu v rovnakej sadzbe dane z príjmu bez zásadných zmien a zatiaľ razantne nezvyšuje ani sociálne výdavky. Jeho prvé kroky však znamenali stop privatizácii, vláda sa dostáva do konfliktu s energetickými firmami a kabinet sľubuje zmeniť Zákonník práce. Analytici sa boja, že takéto počínanie znepokojí potenciálnych investorov.
"Signály, ktoré vysiela (slovenská) vláda, či už sa týkajú privatizácie alebo zdaňovania, nevyhnutne smerujú k nervozite," hovorí Robin Shepherd z German Marshall Fund of the United States. "Základné ekonomické príčiny, prečo na Slovensko prichádzali zahraničné investície, síce zostávajú, ale vynára sa otázka, aká tu ešte nebola."
Premiér Fico chce prísnejšie kontrolovať svižnú postsocialistickú ekonomiku, ktorá by bez jeho zásahov mala v tomto roku zvýšiť svoju výkonnosť o 6,7 percenta. Ekonomika navyše potrebuje viac zahraničného kapitálu, aby vo výkonnosti dobehla ekonomiky vyspelých európskych štátov.
Prvé škvrny na imidži raja
K najviac diskutovaným krokom Ficovej vlády, ktoré zatienili imidž Slovenska ako investičného raja, je napríklad zastavenie privatizácie bratislavského letiska. Získať ho malo konzorcium vedené rakúskym letiskovým operátorom Flughafen Wien za 18,5 miliardy korún. Prípad zrejme skončí pred medzinárodným obchodným súdom.
Povesti Slovenska ako otvoreného trhu nepridávajú ani hroziace kroky štátu na energetickom trhu. Ľavicový kabinet sa zameral na niektoré spoločnosti, konkrétne na Slovenské elektrárne vlastnené talianskym Enelom, a hrozí, že ich bude zdaňovať vyššou sadzbou ako iné spoločnosti.
Súčasní neodídu, noví prísť nemusia
Slovensko síce počínaním vlády nepríde o už realizované veľké investície, akými sú PSA Peugeot Citroën v Trnave či Kia Motors v Žiline, no analytici sa boja, že ostrá rétorika smerom k zahraničným spoločnostiam, napríklad k Slovnaftu vlastnenom maďarským MOL-om, môže od investovania na Slovensku odradiť nových investorov.
"Kauzy okolo letísk alebo energetických spoločností zhoršili atmosféru a investori sa na Slovensko určite netlačia," sťažuje sa zástupca súčasnej administratívy, ktorý je v priamom kontakte s investormi. "Takisto niektoré nápady vlády môžu vygumovať časť slovenských výhod, napríklad pružný pracovný trh."
"Ak sa Zákonník práce vráti tam, kde bol (pred Dzurindovou reformou), nemyslím si, že by investori odišli, ale tí, ktorí k vám chcú prísť, by si to mali dva razy premyslieť," tvrdí Ron Surbey, právnik White and Case, ktorý dohaduje investičné kontrakty s vládou.
Vláda odmieta akékoľvek obavy zhoršovania imidžu Slovenska u potenciálnych investorov. Vládna agentúra SARIO, ktorá je poverená lákaním investorov do krajiny, pred týždňom vyhlásila, že pracuje na 150 projektoch, ktoré môžu priniesť miliardu dolárov.
Opletačky firiem s novou vládou
Flughafen WienViedenské letisko vedie konzorcium, ktoré vyhralo privatizačný tender na medzinárodné letiská v Bratislave a Košiciach. Vláda Roberta Fica odmietla letisko v Bratislave predať v čase, keď koncentráciu posudzoval Protimonopolný úrad. Prípad zrejme skončí na arbitráži.
Slovenské elektrárne
Ľavicový kabinet chce lacnú elektrinu. Tá síce dražie všade v Európe, no jej výrobca na Slovensku čelí skrytým hrozbám, že ako prirodzený monopol bude zdaňovaný vyšším percentom. Majiteľom elektrární je taliansky Enel, Fico sa už v pozícii opozičného lídra pred voľbami prezentoval ako odporca vstupu zahraničného kapitálu do podniku.
SPP
Plynárom hrozí podobné zvýšenie daní ako elektrárňam. Vláde sa totiž nepáči zdražovanie plynu a následne tepla.
Slovnaft
Vláda chce od bratislavskej rafinérie, ktorá má významné postavenie aj na maloobchodnom trhu s palivami, aby zlacnila benzíny a naftu. Slovnaft tak má urobiť na úkor svojho zisku. Vysoké zisky v dôsledku ropnej krízy vykazujú aj iné petrochemické skupiny, pričom niektoré sú aktívne aj na slovenskom trhu.