Roman Stoličný zo špedičnej spoločnosti Lindbergh Dachser a Dobroslava Saadová z firmy Slovtrans Air svorne tvrdia, že prvé obnovené lety treba pokladať za testovacie. Podľa nich veľkoobchodné organizácie z Talianska a Holandska, ktoré ryby v Afrike nakupujú, po určitom čase posúdia, či návrat do Bratislavy bude pre nich výhodný.
Podľa prevádzkového riaditeľa letiska Juraja Mitku Bratislava v rokoch 2002 až 2004 zvládla technológiu rýchleho prekladania rýb v ľadovej drvine z lietadla na kamióny. Do troch hodín bolo 50 ton paliet z lietadla v mraziarenských kamiónoch a odchádzalo do cieľa. Po 1. máji 2004 sa však zo spomínaných dôvodov prekládka rýb presťahovala do Budapešti a neskôr na niekdajšie prázdne vojenské letisko južne od Záhrebu. Slovenskí špeditéri však hovoria, že veľkoobchodníci sú nespokojní s kvalitou prekladania rýb v nových destináciách.
Saadová až taká optimistická nie je: "Presmerovanie dopravy do Maďarska a Chorvátska stálo obchodníkov nemalé peniaze a vyžiadalo si to aj organizačné zmeny. Pri rozhodovaní o návrate do Bratislavy budú zvažovať aj to, že letisko je pred privatizáciou a nik nevie, akú pozornosť bude nový majiteľ venovať prekládke komodity, ktorá sa pri nevhodnej manipulácii môže rýchlo pokaziť. Nikto nepozná ani obchodnú politiku budúceho majiteľa a teda ani ceny, ktoré si stanoví."
Bratislavské letisko je oproti vlaňajšku drahšie, čo je podľa Mitku aj dôsledok silnejšej koruny a slabšieho dolára. Ako dodal, nemožno vylúčiť ani to, že chorvátske letisko zníži ceny a taliansky veľkoobchodník sa rozhodne zostať. Navyše zo Záhrebu má do skladov v Benátkach bližšie než z Bratislavy. Preto slovenskí špeditéri vkladajú najväčšie nádeje na holandskú trasu, pretože po hodine jazdy sú kamióny na rakúskych a potom na nemeckých diaľniciach a už cestou vykladajú časť tovaru.
"V Bratislave sme vyriešili aj problém, čo s prázdnymi lietadlami na spiatočnej ceste," hovorí Saadová. Na značnú časť spiatočných letov získali náklad technológií, stavebných materiálov, zariadení pre nemocnice, liekov, humanitárnu pomoc, zásoby potravín a ďalší nevojenský tovar pre armády NATO v Afganistane a Iraku.
Nákladná letecká doprava v Bratislave prudko klesla
V špičkových týždňoch roku 2003 pristávalo v Bratislave týždenne až päť veľkých lietadiel s rybami. Letisko ročne malo z pristávacích poplatkov, z prekládky rýb a poplatkov za služby ročné tržby 30 až 40 miliónov korún. Skončením prekládky rýb objem nákladnej dopravy v Bratislave klesol v roku 2004 o takmer 40 percent a v prvom štvrťroku 2005 až o 75 percent.
Vývoj nákladnej dopravy na bratislavskom letisku (tony) | |
2000 |
2 878 |
2001 |
3 171 |
2002 |
4 831 |
2003 |
10 746 |
2004 |
6 972 |
2005* |
953 |
* Prvý štvrťrok | |
Zdroj: Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a.s. |