Kritická situácia je najmä pri uplatňovaní čiastkovej smernice o čistení mestských odpadových vôd. Ministerstvo pôdohospodárstva predpokladá, že si vyžiada viac ako 130 miliárd korún, iné odhady hovoria až o 160 miliardách. Z takmer 2 900 miest a obcí má verejnú kanalizáciu iba 19,2 percenta sídiel, v ktorých žije nadpolovičná väčšina obyvateľov. V čistení komunálnych odpadových vôd SR v porovnaní s inými štátmi EÚ, ale aj krajinami V4, zaostáva. Odborníci sa obávajú, že ani vyjednané prechodné obdobie, s možnosťou jeho posunu v odôvodnených prípadoch o dvanásť rokov, tento problém uspokojivo nevyrieši.
"Určite to nebude jednoduché, keďže nároky na finančné zdroje sú omnoho väčšie než možnosti vodárenských spoločností, ktoré to z vlastných síl neutiahnu," hovorí generálny riaditeľ Podtatranskej vodárenskej spoločnosti Vladimír Pastorek. Podľa neho je splnenie podmienok smernice pri väčších sídlach celkom reálne, ale pri menších to bude problém. "Všetko bude záležať od toho, či prisľúbené eurofinancie dostaneme a akým dielom prispeje štát," dodáva.
Zo sídiel nad 15-tisíc ľudí sa podľa európskych pravidiel v súčasnosti čistí v SR len asi 30 až 40 percent komunálnych odpadových vôd, zatiaľ čo o päť rokov by to mali byť už všetky tieto sídla. Od roku 2015 sa potom rovnaká podmienka začne vzťahovať aj na menšie aglomerácie.
Pomalé napájanie na verejnú kanalizáciu sprevádza ešte pomalší rozvoj čistiarenských kapacít, ktorý by mal byť rýchlejší ako trend odkanalizovania. Tvrdia to vodohospodári. Za posledných desať rokov vzrástol počet čističiek odpadových vôd asi len o tri percentá. Dnes je ich 395. Zo Správy o stave životného prostredia vyplýva, že výstavba čističiek je v útlme, viac-menej sa len dobudovávajú rozostavané a rekonštruujú existujúce kapacity. Ich prestavba je investične veľmi náročná, preto sa bude čistenie vôd v budúcnosti viac orientovať na malé čističky. Predpokladá to aj koncepcia vodohospodárskej politiky SR.
Riešením pre malé obce môžu byť domové čističky
Jednou z mála firiem na slovenskom trhu, ktorá sa čistením odpadových vôd zaoberá komplexne, je popradská spoločnosť Ekoservis Slovensko. Firma od svojho vzniku v roku 1994 zrealizovala vyše 70 čistiarní pre väčšie sídla. Podieľala sa tiež na rekonštrukciách čističiek vo viacerých mestách na Slovensku a Poľsku. Okrem toho ročne dodáva na trh okolo 150 domových čističiek. "Vyvinuli sme vlastnú, patentovo chránenú technológiu, ktorá zjednodušuje a zlacňuje čistenie. Na nej sme postavili náš výrobný program," hovorí riaditeľ spoločnosti Werner Frank. Aj podľa neho bude mať Slovensko problém zvládnuť európske smernice. Riešením, ktoré by ušetrilo veľkú časť nákladov, by bolo napojenie obcí na skupinové domové čističky. Útlm vo výstavbe čističiek pocítila firma vlani, keď ju z trhu vytlačili veľké spoločnosti. "Preorientovali sme sa na špecializované subdodávky pre tieto firmy, výrobu domových čističiek a zákazky pre malých podnikateľov či menšie objekty," konštatuje Frank.
| dÚroveň napojenia obyvateľov na verejnú kanalizáciu v krajinách V4 a v Rakúsku (údaje sú z roku 2002) | |
| Krajina | Z počtu obyvateľov (%) |
| Rakúsko |
86 |
| Česká republika |
77,5 |
| Poľsko |
61,2 |
| SR |
55,4 |
| Maďarsko |
51,2 |
| Zdroj: ŠÚ SR | |
| Vývoj napojenia obyvateľstva na verejnú kanalizáciu v SR (%) | |
|
1997 |
53,7 |
|
1999 |
54,7 |
|
2001 |
55,2 |
|
2003 |
55,9 |
| Zdroj: ŠÚ SR | |