StoryEditor

Európske smernice chránia aj zaťažujú

09.01.2006, 23:00
V tomto roku musí 25 členských krajín EÚ uplatniť 43 smerníc, z ktorých niektoré boli schválené už v roku 2001.

Menej noriem, viac odhadov nákladov, menej byrokracie, viac praxe. Lepšia regulácia, tak znie najnovšie heslo Európskej komisie, odkedy komisár pre priemysel Günter Verheugen sľúbil, že európske zákony a smernice zbaví balastu. To však neznamená, že záplava smerníc a nariadení sa zmierni. Na to sú termíny, ktoré musia členské štáty dodržať pri ukotvení smerníc do národnej legislatívy, príliš dlhé. Podľa denníka Die Welt len v tomto roku musí 25 krajín uplatniť 43 smerníc, z ktorých niektoré boli schválené už v roku 2001.

Bezpečnosť potravín
Od 1. januára platí celý rad aktualizovaných predpisov, ktorých úlohou je zvýšiť bezpečnosť potravín a živočíšneho krmiva na ceste od výrobcu k spotrebiteľovi. Od pestovateľa, cez obchodníka, až po prevádzkovateľa reštaurácie či hotela, všetci sú podľa nich zodpovední za to, že produkty budú zodpovedať európskym bezpečnostným a hygienickým normám.
Spoločnosti musia byť schopné na vyzvanie príslušného úradu preukázať, že dodržiavajú hygienické normy a okamžite musia hlásiť každú nezrovnalosť. Predpisy musia spĺňať aj dovážané produkty.

Nebezpečné látky
Od 1. júla tohto roka vstupuje do platnosti smernica, ktorá obmedzuje používanie určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických prístrojoch. Inými slovami, prístroje môžu obsahovať iba minimálne množstvá ekologicky alebo zdravotne škodlivých látok a zodpovedať za to budú výrobcovia alebo dovozcovia.
Smernica drasticky znižuje používanie ortuti, kadmia, šesťmocného chrómu a olova, polybrómovaného bifenylénu a difenylénu. EK zaviedla túto smernicu s cieľom obmedziť emisie, ktoré vznikajú pri konečnom skladovaní alebo spaľovaní elektrického šrotu, aby uľahčila recykláciu.
Z hľadiska priemyslu však táto smernica znamená vysoké dodatočné náklady. Napríklad, osobný počítač pozostáva z množstva dielov, ktoré ponúkajú rôzni výrobcovia. Ak jeden jediný komponent nebude zodpovedať smernici, po 1. júli sa hotový počítač nesmie predávať.

Hluk a azbest
O sluch zamestnancov ide smernici č. 2003/10/EC, ktorá vstúpi do platnosti 14. februára. Smernica okrem iného stanovuje novú hornú hranicu hlukovej záťaže na 87 decibelov, priemerná záťaž nesmie prekročiť 80 až 85 decibelov. Zamestnávatelia sú povinní neustále merať hlučnosť na pracovisku a ochrániť svojich ľudí pred poškodením sluchu.
Od 14. apríla platí aj prísnejšia protiazbestová ochrana. Komisia sa zamerala najmä na búracie, renovačné a údržbárske práce, pri ktorých môžu byť ľudia vystavení azbestu. Hoci je táto látka v členských krajinách EÚ zakázaná už dávno, v prípade niektorých zariadení platia obmedzené výnimky. Členské krajiny musia vypracovať národné zoznamy verejných aj priemyselných budov, v ktorých sa vyskytuje azbest. V prípade porušenia zákona hrozia odstrašujúco vysoké pokuty.

Ciachovanie
Zjednodušenie ciachových noriem, ktoré musia členské štáty uplatniť do 1. októbra, už teraz vyvolalo vlnu pobúrenia. Podľa nich sa totiž povolená odchýlka zvyšuje z 0,2 na 1,0 percenta. To bude mať dosah, napríklad, na vodičov. Podľa nemeckého automobilového klubu AvD v súčasnosti sa musí pri tankovaní 100 litrov benzínu dostať do nádrže minimálne 99,8 litra. Po novom však "postačí" iba 99 litrov, to znamená, že nemeckí vodiči budú oklamaní o 650 miliónov litrov, čiže 750 miliónov eur.

Tunely a budovy
Európske tunely sa už viackrát v posledných rokoch ukázali ako smrteľné pasce. Brusel preto 30. decembra 2002 navrhol smernicu, ktorá stanovuje minimálne bezpečnostné podmienky pre tunely v rámci transeurópskej cestnej siete. Od 30. apríla budú ustanovenia pre infraštruktúru, prevádzku, dopravné pravidlá, bezpečnostné prostriedky a signalizačné zariadenia záväzné pre všetky členské štáty.
Členské krajiny mali do 4. januára ukotviť v národnej legislatíve smernicu o energetickej úspornosti stavieb. Niektoré tak urobili, iné nie, napríklad Nemecko. Azda najdôležitejším ustanovením je tzv. energetický pas, ktorý na prvý pohľad ukazuje spotrebu energie v budove a výšku vedľajších nákladov. Experti sú presvedčení, že práve energetická úspornosť sa stane jedným z hlavných predajných argumentov a ak nájomca bude mať kvôli nízkej úspornosti prázdne byty, veľmi rýchlo sa postará o zmenu. Napríklad v Nemecku však zatiaľ však nie je jasné, ako má tento pas vyzerať ani spôsob určovania spotreby energie. Vláda mieni smernicu uplatniť v priebehu tohto roka.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/podniky-a-trhy, menuAlias = podniky-a-trhy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
27. apríl 2024 13:03