Do Európy vstupujú aj slovenské potraviny

Prečo si Slovenská republika musí nechať v Bruseli schváliť bryndzu, prečo zmizol z obchodov Tuzemský rum, prečo sa niektoré marmelády a maslá budú volať inak? Odpovede na tieto otázky vyplývajú z predpisov Európskej únie, ktoré začnú od 1. mája platiť aj na území Slovenska.
Napríklad slovenská bryndza sa uchádza o zápis do európskeho registra, na základe ktorého tuzemskí výrobcovia získajú právo označovať túto tradičnú slovenskú pochúťku chráneným označením pôvodu. To poukazuje na to, že takto označený produkt sa vyrába na vymedzenom území s použitím tradičných surovín, tradičnými metódami, pričom ho charakterizujú aj špecifické vlastnosti. Ide o tzv. Politiku kvality, ktorá má štyri registre -- chránené označenie pôvodu, chránené zemepisné označenie, špecifický charakter a ekologický produkt.
Slovensko má zatiaľ v rámci Politiky kvality schválených desať liehových nápojov. Zároveň žiada, aby boli schválené aj Tokajské a tzv. prívlastkové vína. Z tradičných potravín pokročila v schvaľovacom procese najďalej spomínaná bryndza. Táto pochutina sa vyrába z kravského hrudkového syra a zo zrejúceho ovčieho hrudkového syra, ktorého musí byť aspoň 50 percent. Tradične sa pripravovala zo surového mlieka. "Ak sa na výrobu použije pasterizované mlieko, musí byť po pasterizácii naočkované zákvasom, ktorý plne nahradí pôvodnú mikroflóru. Práve tá totiž dáva bryndzi charakteristickú chuť a mikrobiologickú hodnotu," hovorí Stanislav Šilhár z modranského biocentra Výskumného ústavu potravinárskeho.
Okrem bryndze sa slovenskí výrobcovia chcú uchádzať aj o európsku značku kvality na slovenskú parenicu, žitavskú papriku, čaj Cyprián, oštiepok, klenovský syrec, oravskú slaninu a šoudru (tradičná slovenská šunka).
"Prvoradým cieľom Politiky kvality je podporovať rozvoj a tradície regiónov, ako aj zamestnanosť a kvalitu života na vidieku proti negatívnym následkom globalizácie," vysvetľuje Šilhár. V Európskej únii sa totiž tradičné potraviny predávajú za vyššie ceny ako porovnateľné výrobky.

Rum už nebude rumom ani marmeláda marmeládou
Zmena názvu Tuzemského rumu patrí do oblasti tzv. harmonizovanej legislatívy. "Ide o európske nariadenia a smernice, ktoré definujú podmienky a kvalitatívne požiadavky na potraviny. Patria sem džemy, marmelády, liehoviny, čokoláda, kakao, maslo, med a iné výrobky. Pre ostatné potraviny takéto predpisy únia nemá, musia spĺňať iba požiadavky potravinovej bezpečnosti," uviedla Jarmila Halgašová z ministerstva pôdohospodárstva. Napríklad slovom marmeláda sa môžu označovať v EÚ iba výrobky z citrusových plodov, v ktorých je podiel ovocnej zložky najmenej 200 gramov na kilogram. Rum sa zas musí vyrábať z cukrovej trstiny a maslo môže mať najviac 16 percent vody, čomu v SR vyhovuje iba výberové maslo. Únia však pozná aj trojštvrtinové maslo s obsahom tuku najmenej 61 percent a polovičné maslo s obsahom tuku najmenej 41 percent. Premenovať bude treba aj čokoládu na varenie, lebo čokoláda v európskom ponímaní má stanovený presný obsah kakaovej sušiny a kakaového masla, okrem toho môže mať iba 5 percent iných tukov. Ale čokoláda na varenie obsahuje aj iné tuky a vo vyššom podiele.