Mestá silnejšie než štáty

Londýn, New York, Paríž a Tokio sú ekonomiky so silou zodpovedajúcou stredne veľkým krajinám ako Švédsko či Švajčiarsko. Vyplýva to zo štúdie konzultačnej spoločnosti PricewaterhouseCoopers (PwC), ktorá sleduje sto najväčších mestských ekonomík sveta podľa hrubého domáceho produktu. Podľa PwC ide o vôbec prvý rebríček miest podľa ich hospodárskej sily.

Ľudia opúšťajú vidiek
Postavenie miest sa menilo počas celej histórie. Kým v roku 1900 bolo na svete len šestnásť miest s populáciou nad milión obyvateľov, v súčasnosti ich je štyristo. V roku 1950 vidiecka populácia dvojnásobne prevyšovala počet obyvateľov v mestách, do roku 2010 mestá predbehnú vidiecke oblasti. Štúdia odhaduje, že do roku 2030 bude v mestách žiť zhruba päť miliárd ľudí v porovnaní s tromi miliardami na vidieku.
Analýz, ktoré hodnotia mestá podľa počtu obyvateľov či nákladov na život, je veľa. Z niektorých vyplýva, že egyptský Memphis bol s vyše 30-tisíc obyvateľmi najväčším mestom sveta okolo roku 3100 p. n. l., neskôr to bol Babylon (asi 1770 p. n. l. a znovu 600 p. n. l.), Alexandria (300 p. n. l.), Constantinople (340 - 570 n. l.) či Káhira (1315 n. l.)
PwC odhaduje, že po väčšinu 14. až 18. storočia sa najväčšie mestá sveta nachádzali v Číne, napríklad, Peking mal do roku 1800 vyše milióna obyvateľov. Londýn sa stal najväčším mestom v roku 1825 s 1,4-miliónovou populáciou, ktorá do roku 1900 prerástla šesť miliónov. New York prevzal svetové prvenstvo v roku 1925, odkiaľ ho po roku 1965 vytlačilo Tokio. Posledné dve mestá dominovali rebríčkom od roku 1950, no v roku 2005 si druhé miesto získalo Mexico City.

Reformný svet silnie
PwC pri tvorbe štúdie použilo dve kritériá. Prvým je počet obyvateľov. Do rebríčka sa mohli dostať metropoly s viac než tromi miliónmi obyvateľov, ako aj mestá, v ktorých sa predpokladá, že do roku 2020 dosiahnu túto hranicu. Ekonomickú silu hodnotila štúdia podľa HDP v parite kúpnej sily výmenného kurzu.
Parita kúpnej sily je podľa štúdie vhodnejšia než trhové výmenné kurzy, keďže dokáže opraviť výsledky o cenové rozdiely medzi ekonomikami, čo je citeľné predovšetkým v prípade lacných tovarov a služieb v reformných krajinách.
Zaujímavý je fakt, že kým do prvej tridsiatky sa podľa populácie dostalo až 22 miest z reformných krajín, podľa HDP ich bolo iba päť - Mexico City, Buenos Aires, Sao Paulo, Moskva a Rio de Janeiro.
Lenže to sa zmení. Podľa štúdie sa obsadenie prvých miest v roku 2020 nezmení, iba niektoré mestá si medzi sebou vymenia pozície. Posun nastane na nižších priečkach. Do čoraz vyšších pozícií sa začnú tlačiť metropoly z reformných krajín. Napríklad, Mexico City sa posunie z ôsmeho na siedme miesto, Buenos Aires z 13. na 11., Šanghaj poskočí z 32. na 16. či Peking zo 44. na 29. miesto. Smerom nadol sa zrejme najviac posunú európske mestá, napríklad Rím padne z 33. na 45. miesto, Miláno zo 40. na 48., Viedeň z 50. na 65. alebo Berlín zo 69. na 86. miesto.
O rozmachu reformných trhov svedčí aj fakt, že do tridsiatky najrýchlejšie rastúcich miest sa nezaradilo ani jedno z rozvinutých krajín. Najviac, konkrétne desať, ich má v rebríčku Čína, nasledovaná Indiou s deviatimi mestami.