Elizabeth k nám pritiahla ťažobné firmy

Zahraniční investori oficiálne spustili sprístupňovanie ložiska mastenca pri Gemerskej Polome, pri Rožňave. Základný kameň novej bane Elizabeth položili rakúsky podnikateľ poľského pôvodu Jacek Engel a Friedrich Schmid, majiteľ spoločnosti Schmid Industrieholding.
Na investícii do bane za 200 miliónov korún sa bude podieľať rakúsky producent stavebných látok štvrtinou, zvyšná časť pripadne na Engelovu spoločnosť VSK Mining zo Spišskej Novej Vsi, ktorá má dobývacie práva k lukratívnemu ložisku. Ďalších dvesto miliónov by mal stáť úpravárenský závod.
Investícia vytvorí okolo sto pracovných miest. S dobývaním mastenca možno počítať o dva až tri roky. Predtým treba vyraziť štvorkilometrovú štôlňu, vybudovať druhý východ, urobiť podzemný prieskum a pripraviť ložisko na ťažbu.
"Na prvú etapu výstavby už máme 150 miliónov korún," uviedol Peter Čorej, technický riaditeľ projektu. Ten počíta s počiatočnou ťažbou stotisíc ton mastenca ročne, pričom vyťažený objem by sa neskôr mohol zvýšiť až na dvaapolnásobok. Podľa geologického prieskumu sa v ložisku nachádza niekoľko miliónov ton suroviny.
Odborníci hodnotia ložisko ako jedno z najvýznamnejších v Európe aj vo svete. Gemerský mastenec boduje najmä vysokou čistotou. Dopyt po kvalitnej surovine, použiteľnej najmä vo farmácii, chemickom, kozmetickom a papierenskom priemysle, je na európskom trhu veľký a hodnota ložiska počas posledných rokov vzrástla.
Proti výstavbe bane sa postavili niektorí obyvatelia Gemerskej Polomy, ktorí sa boja najmä zvýšenej dopravy v obci, hluku, prašnosti a sťažujú sa na nedostatok informácií o projekte. Spochybňujú tiež prínos investície pre miestny pracovný trh argumentmi o zamestnávaní Poliakov.
Základný kameň gemerskej mastencovej bane, ale na inom mieste, bol už raz položený v roku 1998. Sedem rokov sa ložisko neúspešne pokúšala sprístupniť firma Rozmin z Rožňavy a preinvestovala pritom okolo 120 miliónov korún. Jej zahraniční majitelia vtedy tvrdili, že majú dosť peňazí na dokončenie investície.
Projekt však stroskotal práve na ich nedostatku a Rozmin o dobývacie práva prišiel, pretože nezačal ťažiť v zákonom stanovenej lehote. Firma tento postup napadla na súde, dožaduje sa odškodnenia a vyhráža sa medzinárodnou arbitrážou.