Diamantový trh sa mení

Diamanty sa po rokoch opäť vracajú na strieborné plátno. Z pozície "najlepších priateľov žien" v podaní Marilyn Monroe tentoraz na nenávidené "krvavé diamanty" v rukách Leonarda di Capria. Omnoho väčšou zmenou však za posledné roky prešiel celý diamantový priemysel, ktorý ročne vyprodukuje drahé kamene za 13 miliárd a diamantové klenoty za vyše 62 miliárd dolárov (v prepočte približne 1,62 bilióna Sk).
Krv už netečie, len kvapká
Ako napísal hospodársky týždenník The Economist, najväčšou zmenou prešiel juhoafrický koncern De Beers, firma, ktorá kedysi kontrolovala väčšinu produkcie a predaja diamantov na svete. Ešte začiatkom 90. rokov minulého storočia produkovala 45 percent, no na svetové trhy predávala cez londýnsku pobočku až 80 percent surových diamantov. Konflikty v Afrike však donútili európske a americké regulačné úrady pritvrdiť a obchod s tzv. krvavými diamantmi (ich predaj podporoval občianske vojny) sa výrazne zredukoval. Aj keď sa pašovanie nikdy úplne neskončí, dnes podľa Svetového diamantového kongresu sa z bezkonfliktných zón dováža až 99,8 percenta drahokamov. Výsledkom je, že tento priemysel sa postupne začína podobať iným, bežným odvetviam.
Noví hráči
Ešte v roku 2001, rok pred podpísaním tzv. Kimberleyského procesu, dohody, ktorá zakazuje obchodovanie s krvavými diamantmi, De Beers stiahla akcie z burzy a dnes je podľa Economistu v rukách troch vlastníkov -- rodiny Oppenheimerovcov, vlády Botswany a firmy Anglo American. Koncern sa zároveň dohodol s Európskou úniou, že od roku 2009 prestane nakupovať diamanty od ruského štátneho podniku ALROSA (produkuje do 20 percent surových diamantov), čím podporí konkurenciu na trhu. Výsledkom bolo, že na trh začali v ostatných rokoch nastupovať nové spoločnosti ako Kimberley Diamond Group, Trans Hex, Gem Diamonds alebo Petra Diamonds. V súčasnosti sa už podiel De Beers na produkcii znížil na 40 a na obchode s diamantmi na 45 percent.
Do ešte donedávna nepredstaviteľných zmien ho dotlačil najmä Izraelčan uzbeckého pôvodu Lev Leviev. Tento miliardár podľa Financial Times ako prvý vyradil de Beers ako prostredníka, keď si v Rusku otvoril vlastný podnik na brúsenie a leštenie diamantov a sám začal nakupovať kamene od dodávateľov. Ešte viac firme poškodil, keď jej obsadil veľký podiel afrického trhu. "Leviev bol rozhodujúcou silou, ktorá stála za revolúciou v De Beers," povedal Richard Chase z investičnej banky Ambrian Partners.
Aj Afrika chce zarobiť
Teraz sa firma snaží dostať späť na africké trhy. Predaj diamantov z týchto krajín totiž už vôbec nie je taký rizikový ako ešte pred pár rokmi, zatiaľ čo ich bane stále majú čo ponúknuť. Kontinent sa na celosvetovej produkcii kameňov podieľa 60 až 65 percentami. To sa snaží využiť najnovšie aj prezident Zimbabwe Robert Mugabe. Autoritársky vládca sa práve pod pláštikom ďalšieho obmedzenia produkcie údajných krvavých diamantov rozhodol znárodniť aj diamantový priemysel. Ako informovala agentúra Bloomberg, Mugabe obvinil zahraničné firmy ako Rio Tinto, RioZim a River Branch, že predávajú nelegálne vyťažené drahokamy.
V Afrike však De Beers a ďalšie podniky už musia pristúpiť na nové podmienky. Dávno sú preč časy, keď si vyťažené diamanty koncern odvážal do Európy a Izraela na opracovanie. Aj africké vlády majú záujem o zvýšenie hodnoty drahokamov. Obrúsenie a vyleštenie diamantov zvýši ich hodnotu totiž až o 50 percent, čo úplne inak pocíti štátna pokladnica. To okrem De Beers znamená zmeny aj pre belgické Antverpy a Izrael. Antverpy už prestávajú byť svetovým centrom brúsenia a leštenia diamantov a aj Izrael utrpel, keďže veľká časť týchto aktivít sa postupne presunula do Indie a Číny.