Vo využívaní malých domových čističiek odpadových vôd (ČOV) vidia mnohí starostovia obcí jediný spôsob, ako vyriešiť čistenie splaškových vôd. Podľa rezortu životného prostredia by sa však tieto zariadenia mali inštalovať len v okrajových častiach obcí, na samotách alebo pri osamotených rekreačných zariadeniach, kde sa z technických či ekonomických dôvodov nedá vybudovať obecná kanalizácia.
Ministerstvo životného prostredia uprednostňuje výstavbu verejných kanalizačných sietí aj v najmenších obciach. Pri tvorbe plánu rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií navrhlo aj vhodné aglomerácie obcí, ktoré by sa mohli napojiť na jednu väčšiu ČOV. "Nie je správne stavať rodinné čistiarne v sídlach, kde je súvislá zástavba a terén umožňuje vybudovať gravitačnú kanalizáciu," konštatuje Alena Bujnová zo sekcie vôd. "Mnohí majitelia nevedia takéto čističky prevádzkovať. Keď napríklad doma perú, splašky vypúšťajú nevyčistené do recipientu." Zákon o vodách jednoznačne hovorí, že komunálne vody sa môžu odvádzať len verejnou kanalizáciou. A iba tam, kde by bola jej výstavba neefektívna, sa môže použiť iný spôsob čistenia.
Ťažkosti s malými ČOV, ktoré si budujú individuálni investori, potvrdzuje aj Vladimír Augustini zo Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti. "Máme s nimi občas problémy. Často požadujú vypúšťanie už vyčistenej vody do verejnej kanalizácie. S tým však nesúhlasíme, lebo takáto voda by následne zhoršila možnosti čistenia komunálnych odpadových vôd," zdôrazňuje.
Vybudovať domáce čističky plánovala napríklad obec Chmeľová v okrese Bardejov, ktorá má 400 obyvateľov. Jej starosta Ján Železný povedal, že obvodný úrad životného prostredia im to však neschválil. Starosta pritom nevidí inú možnosť ako naplniť zákon, ktorý ukladá obciam povinnosť zabezpečiť odkanalizovanie. "Nemáme peniaze na riešenie odpadových vôd. Financie z eurofondov môže získať iba vodárenská spoločnosť a náš mikroregión nepatrí k jej prioritám. Preto odkanalizovanie obce ostalo na mŕtvom bode," hovorí.
Otázne sú peniaze
Do roku 2010 by mali byť odkanalizované všetky sídla nad 10-tisíc obyvateľov, o ďalších päť rokov potom všetky obce nad 2-tisíc obyvateľov. Na Slovensku je najviac, až 1 866, obcí, kde žije menej ako 2-tisíc ľudí. Väčšina z nich nie je napojená na kanalizáciu. Na odkanalizovania všetkých sídiel na Slovensku by bolo treba v súčasných cenách ešte okolo 80 miliárd korún. Z toho pre obce do 2-tisíc obyvateľov približne 30 miliárd. Podľa rezortu životného prostredia by sa to dalo do stanovených termínov technicky zvládnuť, či však bude dostatok finančných prostriedkov, to je zatiaľ otázne.
Podľa Imricha Novotného z bardejovského obvodného úradu životného prostredia hlavným dôvodom zamietnutia žiadosti bolo, že Chmeľová nevedela zabezpečiť kontrolu prevádzky čističiek, ani prípadné vypúšťanie splaškovej vody do recipientu.
Bez domových čističiek je aj Štefurov v okrese Svidník, kde v štyroch desiatkach rodinných domov žije asi 100 ľudí. Podľa Vladimíra Nováka z obvodného úradu životného prostredia v Stropkove, k výstavbe domácich ČOV dali súhlas. "V obci sú nevyhovujúce žumpy, takže splašky vytekajú priamo do potoka. Výstavba klasickej kanalizácie a väčšej ČOV by podľa neho stála 11 miliónov korún, ale domáce čističky vyjdú len na 5 miliónov. Slovenský vodohospodársky podnik sa však proti tomuto zámeru odvolal a Krajský úrad životného prostredia v Prešove pôvodné rozhodnutie obvodného úradu zrušil.
Výnimkou je obec Pichne v sninskom okrese, kde už funguje 46 domových čističiek. Na ich výstavbu poskytol štát dotáciu 5 miliónov korún. "Čističky pracujú spoľahlivo," tvrdí starosta obce Michal Šesták. "Máme zaškoleného servismena, ktorý dohliada na ich prevádzku."