Zatopená Mária baňa pri Rožňave ohrozuje životné prostredie. Viaceré rozhodnutia štátnych orgánov, ktoré tomu mali zabrániť, zostali nenaplnené. Obavy zo znečistenej vody, ktorá z bane vyteká už rok bez toho, aby bol známy jej obsah, majú odborníci, miestna samospráva aj obyvatelia.
"Je to príklad neefektívnej byrokratickej mašinérie. Železitá voda preteká okolo môjho domu, zamorila studňu a podmáčala okolie. Nikto nevie, čo za svinstvo v nej je, ani psy ju nechcú piť, ale nikto s tým nič nerobí," hovorí majiteľ jedného z pozemkov, ohrozovaného vodou zo zatvorenej bane.
K opatreniam sa nikto nehlási
Podľa rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Rožňave spred roka mala voda odtekať špeciálnym uzavretým potrubím, ktoré malo byť vybavené filtrom. Voda mala byť pravidelne monitorovaná. Nestalo sa tak - tieto opatrenia nemal a dodnes nemá kto vykonať.
Baňa bola majetkom spoločnosti Želba zo Spišskej Novej Vsi, ktorá skončila v konkurze. Povrchové objekty získala v dražbe Rudohorská investičná spoločnosť. Tá sa však k likvidácii nehlási. Nič sa nezmenilo ani po tom, čo Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi vlani v auguste nariadil Želbe bezodkladne prijať z dôvodu ohrozenia verejného záujmu opatrenia, ktoré by vypúšťanie banských vôd zladili so zákonom.
"Nedávno sme banské oprávnenie Želbe odňali a pridelili ho Rudohorskej investičnej spoločnosti, ktorá sa proti tomu odvolala," uviedol Antonín Baffi, predseda obvodného banského úradu. Podľa neho je teraz na ťahu environmentálny úrad, ktorý má pre nový subjekt nanovo stanoviť podmienky vypúšťania vody z bane.
Na baňu sa pri útlme zabudlo
Banský úrad už vypísal výberové konanie na dobývacie práva k ložisku, ale vzhľadom na to, že Mária baňa je v režime mokrej konzervácie a ťažba by bola stratová, záujem neočakáva.
Štát investoval do Mária bane a sprístupnenia ložiska Strieborná stovky miliónov korún. V privatizácii Železorudných baní ju získala spoločnosť Želba, ktorá však v roku 2000 pre neefektívnosť ťažby požiadala o jej zatopenie, s čím banská správa súhlasila. Baňa však nebola zaradená do útlmového programu a štát na jej likvidáciu a ochranu životného prostredia nevyčlenil ani korunu.
Voda zaliala v bani kilometre chodieb i množstvo techniky a státisíce ton rudy s obsahom medi, ortuti, arzénu, antimónu, ale aj striebra, zlata a ďalších farebných kovov.
Hrozby banských vôd
"Je predpoklad, že voda bude obsahovať tieto kovy a ich zlúčeniny. Tiež nemožno vylúčiť stopy rádioaktivity či ropných látok. Dôležité je sledovať ich výskyt a koncentráciu. Zatiaľ sa však nevie, čo všetko je vo vode, preto je ťažké hovoriť o konkrétnych rizikách pre životné prostredie," myslí si Marián Bachňák z firmy Envex, ktorá sa zaoberá likvidáciou ekologických záťaží.
Aj banskí odborníci z fakulty Berg Technickej univerzity v Košiciach sú presvedčení, že pri zatápaní bane sa neurobili dostatočné opatrenia na ochranu prírody. Dosah takýchto záťaží sa však môže prejaviť až po rokoch. Napríklad v prekyslení potokov a riek, pôdy či vo zvýšenom výskyte špecifických ochorení.
Košický kraj, do ktorého územia baňa patrí, uvažuje, že znova požiada o jej zaradenie do útlmu. Šancou by mohli byť aj peniaze z eurofondov určené na odstraňovanie starých ekologických záťaží. "Teraz však treba urýchlene niečo urobiť s vytekajúcou banskou vodou, ktorá nás znepokojuje," konštatuje František Kardoš, primátor Rožňavy.
Opustených baní sú tisíce
Na Slovensku je vyše šestnásťtisíc starých baní a lomov. Väčšina z nich je síce zlikvidovaná alebo zakonzervovaná, ale aj tak predstavujú stálu záťaž pre životné prostredie. Na ich elimináciu budú potrebné miliardy korún.Problém sa začal riešiť útlmovým programom rudného baníctva v roku 1990. Štát naň prostredníctvom podniku Rudné bane vynaložil dosiaľ okolo dvoch miliárd, z ktorých tretinu dostali bývalí baníci na sociálne kompenzácie. Útlm sa mal pôvodne skončiť vlani, ale najmä pre nedostatok peňazí sa odkladá do roku 2009 a bude stáť ešte ďalších 440 miliónov.
Mária baňa v ňom nebude, pretože ministerstvo financií trvalo na tom, aby sa na jej likvidácii spolupodieľal vlastník. Ten však dnes reálne neexistuje, a tak ostal problém na pleciach miestnej a regionálnej samosprávy.