Pestovatelia banánov, cukru a ryže, pochádzajúci väčšinou z chudobných štátov v Afrike, z oblasti Karibiku a z Latinskej Ameriky, uvádzajú, že zrušenie kvót a zmeny v cenovej politike môžu viacerým z nich znemožniť prístup na európsky trh a ešte viac zvýšiť už aj tak vysoký počet rodín žijúcich na hranici životného minima.
Tento obrat a nesúhlas s Európskou úniou a s jej novou poľnohospodárskou politikou je však zarážajúci, keďže to boli práve rozvojové krajiny, ktoré niekoľko desaťročí na ňu naliehali, aby zredukovala dotácie, ktoré deformujú svetové trhy, uviedol denník Wall Street Journal Europe.
Táto situácia poukazuje na to, ako sú rozvojové krajiny nejednotné, keď na jednej strane požadujú rušenie dotácií a kvót a na druhej strane, ak im Európa alebo Spojené štáty ustúpia, odrazu sa nových zmien obávajú. Príkladom je aj rušenie kvót na vývoz textilu, ktoré mnohé z nich kritizovali, avšak až po tom, čo sa rozhodlo, že od budúceho roku dôjde k ich úplnému zrušeniu, si mnohé z nich uvedomili ich prínos. Po 1. januári roku 2005 totiž nie je vylúčené, že väčšiu časť trhu ovládne Čína a mnohé z nich na rozdiel od predchádzajúcich rokov sa na trhoch, kam doteraz vyvážali, nebudú schopné presadiť.
Výsledky rozhovorov zástupcov Európy, Afriky a Strednej Ameriky vážne ovplyvňujú vývoj na svetových trhoch. Americké spoločnosti vrátane Chiquita Brands International Inc, Fresh Del Monte Produce Inc a Dole Food budú musieť pravdepodobne presunúť svojej pestovateľské plochy, napríklad produkcia banánov sa z Ekvádoru, Hondurasu a Kostariky presunie do Afriky a producenti cukru pravdepodobne odídu z Jamajky do iných krajín, napríklad do Brazílie.
Európska únia poskytovala farmárom ročne približne 43 miliárd eur v dotáciách, čím podporovala nadprodukciu, ktorá znižovala ceny poľnohospodárskych produktov na svetových trhoch, rovnako však aj príjmy z exportu v prípade rozvojových krajín.
Producenti banánov patria ku skupine, ktorá jasne ukáže, kto bude z novej politiky EÚ ťažiť a kto stratí. Po tvrdých bojoch producentov banánov o prístup na európsky trh v 90. rokoch EÚ ponúkla v roku 2001 krajinám z oblasti Karibiku a Latinskej Ameriky kvóty, ktoré im garantovali prístup na trh, ktorý dnes pozostáva z 25 krajín. Avšak tento systém vyprší na konci budúceho roku, keď EÚ prisľúbila ponechať na ovocie len colné sadzby. Colné sadzby obmedzujú obchod oveľa menej, pretože ponechávajú priestor na súťaž. EÚ sa zatiaľ proti úplnému zrušeniu bariér na dovoz banánov, čiastočne aj kvôli ochrane vlastných producentov, prevažne Španielska, bráni. Rozhodnutie o sadzbách je tak trochu matematická, ale aj politická záležitosť. Viaceré africké krajiny, bývalé kolónie niektorých členských štátov EÚ, požadujú vysoké colné sadzby - približne 275 eur za tonu. Je to preto, lebo ony, keďže sú chudobné, majú garantovaný voľný prístup na európsky trh, zatiaľ čo vysoké clá znižujú konkurencieschopnosť ostatných dovozcov, napríklad producenti z Latinskej Ameriky uvádzajú, že clá presahujúce 75 eur za tonu znamenajú začiatok znižovania ich podielu na trhu v Európe. EÚ preto navrhuje kompromisné sadzby 230 eur za tonu, avšak producenti banánov z Karibiku uvádzajú, že aj keby sa sadzby pohybovali okolo 150 eur za tonu, už táto výška zredukuje ich predaj o viac než 35 percent. Viacerí pozorovatelia sa vzhľadom na situáciu obávajú, že nevyriešené spory okolo banánov sa budú musieť pravdepodobne doriešiť na pôde Svetovej obchodnej organizácie.
| Porovnanie cien na trhu v Európskej únii a vo svete pre vybrané komodity v roku 2003 (za 1 tonu v eurách) | |
| Cukor | |
| Svet | 220 |
| EÚ | 720 |
| Banány | |
| Svet | 550 |
| EÚ | 880 |
| Ryža | |
| Svet | 150 |
| EÚ | 170 |
| Dotácie EÚ v roku 2003 ( v mld. Eur) | |
| Cukor | 1,28 |
| Banány | 0,26 |
| Ryža | 0,23 |
| Zdroj: Európska komisia, WSJE | |