Nová generácia čínskych lídrov by mala malému pramienku zahraničných investícií pomôcť zosilnieť do mohutnej rieky. Kedysi nevítaný zahraničný kapitál je nevyhnutný, pretože Čína sa naháňa za zahraničným know-how a novými technológiami, aby posilnila bankový sektor a ozdravila neefektívne štátne podniky.
Po poslednom zjazde komunistov zmeny pravdepodobne naberú vyššie obrátky. Generácia nastupujúcich mladších technokratov, ktorá začína postupne nahrádzať starnúce vedenie, sa bude stretávať s vedúcimi politikmi západných "kapitalistických" štátov. Ešte začiatkom minulého desaťročia pritom Čína svoje ekonomické teritórium bránila zubami-nechtami. V roku 1992 otvorila zahraničiu prvú úzku cestičku a investori mohli vstúpiť do menších podnikov. Krajina nedávno získala členstvo vo Svetovej obchodnej organizácii a dnes otvorene pozýva investorov do bánk, energetických firiem a pod.
Niektorí potenciálni investori sú však skeptickí. Príčinou je trvanie vlády napr. na podpore prepustených zamestnancov, uplatňujú sa tu nedostatočné (neprehľadné) účtovné praktiky a firmy sa spoliehajú na štátne subvencie. Jednoduchšie to majú záujemcovia o sektory energetiky (ropa) a služieb (Čína je najľudnatejšou krajinou sveta). Verdikt: Čína je posledným veľkým trhom, o ktorý sa začína zápasiť. Medzi prvými lastovičkami nechýba AIG, ktorá patrí medzi typických dobyvateľov nových trhov. Rovnako nezaostáva automobilka General Motors alebo dodávatelia mobilových technológií.
StoryEditor