Spomedzi možných lokalít pre novú továreň má doteraz náskok Brazília, hoci sa uvažuje aj o Austrálii a niektorých ázijských lokalitách. Nová oceliareň, orientovaná na export, má mať ročnú kapacitu štyri až päť miliónov ton a investičné náklady sa odhadujú približne na 1,5 miliardy eur. Middelmann nevylúčil ani to, že do projektu by mohli zapojiť aj lokálneho dodávateľa železnej rudy. Továreň má začať pracovať o tri až päť rokov. Novostavba, ktorá celkovú kapacitu nemeckej oceliarskej jednotky zvýši o tretinu na 20 miliónov ton ročne, bude pokrývať dodatočný dopyt valcovní Thyssenu v Duisburgu a ostatných spracovateľských továrňach na celom svete.
Ako informuje denník Financial Times Deutschland koncern plánuje v Duisburgu do výstavby novej vysokej pece a modernizácie už existujúcej investovať 350 miliónov eur. Middelmann ubezpečil, že Duisburg aj naďalej považujú za ideálnu oceliarsku lokalitu.
Na druhej strane však koncern uznáva, že masová výroba ocele v Nemecku pre vysoké výrobné náklady, čoraz nákladnejšie ekologické úlohy a vysoké energetické zaťaženie nedokáže udržať krok s medzinárodnou hospodárskou súťažou. Podľa Middelmanna naproti tomu Spoločenstvo nezávislých štátov, Južná Amerika, Ázia a Austrália ponúkajú úplne inú nákladovú štruktúru. Pre koncern je oveľa ekonomickejšie posielať surovú oceľ so stopercentným obsahom železa do valcovní v blízkosti konečného odberateľa.
Konsolidácia trhu
Nová zahraničná oceliareň signalizuje aj zmenu strategického smerovania ThyssenKruppu. Middelmann tento krok považuje za nevyhnutný, keďže spoločnosť po fúziách mnohých svojich konkurentov klesla v prvej svetovej lige. Navyše silní konkurenti, ako svetová jednotka Arcelor či kórejská skupina Posco, ohlásili veľké cezhraničné akvizície a fúzie. Týmto spôsobom chce napríklad Arcelor v nadchádzajúcich piatich rokoch zdvojnásobiť produkciu surovej ocele zo súčasných takmer 40 miliónov ton na 70 až 100 miliónov ton.
ThyssenKrupp Steel je presvedčený, že svetový oceliarsky priemysel sa do roku 2010 skonsoliduje a v budúcnosti mu bude dominovať iba osem spoločností. Koncern sa chce v tejto osmičke umiestniť a v strednodobom horizonte plánuje zvýšiť produkciu surovej ocele na 30 až 40 miliónov ton.
Produkcia surovej ocele vo svete prekročí hranicu miliardy ton, no napriek tomu je tejto suroviny nedostatok a oceliarne nedokážu splniť všetky objednávky. Middelmann za hlavnú príčinu označuje výrazný rast dopytu v Číne, ktorý bude podľa neho pokračovať ešte celý budúci rok. Podľa analytikov síce nikto nedokáže predpovedať, ako dlho ešte rozmach oceliarskeho priemyslu potrvá, no predpokladajú, že ceny na súčasnej vysokej úrovni zostanú ešte dva až tri roky. Sektor dúfa, že veľký dopyt Číny pretrvá a očakávajú rozmach v Indii. A hoci Čína v súčasnosti výrazne investuje do nových oceliarní, spočiatku bude odkázaná na dovoz. Podľa analytikov v tomto roku by mala doviezť zhruba 40 miliónov ton.
Rekordný zisk
Globálny rast oceliarskeho sektoru dopomohol ThyssenKruppu k rekordnému zisku 800 miliónov eur za obchodný rok 2003/2004. Hoci koncern nesplnil cieľ, keďže zvýšenie cien ocele nedokázalo vykompenzovať prudké zdražovanie rudy, koksu, koksárskeho uhlia, šrotu, energie a prepravy, podľa Middelmanna ide o rekordný zisk a navyše je dvojnásobne vyšší než v predchádzajúcom obchodnom roku.
Middelmann optimisticky hľadí do nového obchodného roka, pretože až teraz sa pozitívne prejaví vzostup cien pri mnohých dlhodobých kontraktoch, napríklad s automobilovým priemyslom.
| Najväčšie oceliarne sveta (produkcia za rok 2003 v mil. ton) | ||
| Krajina | Produkcia | |
| Arcelor | Luxembursko |
42,8 |
| Lakshmi N. Mittal-Gruppe | Veľká Británia |
41,4 |
| Nippon Steel | Japonsko |
31,8 |
| Japan Steel Corp. | Japonsko |
30,0 |
| Posco | Kórea |
29,7 |
| Baoshan | Čína |
19,9 |
| Corus | Veľká Británia |
18,9 |
| US Steel | USA |
17,9 |
| ThyssenKrupp Steel | Nemecko |
17,0 |
| Zdroj: Financial Times Deutschland | ||