LÍDRI BIZNISU
Na Slovensku vyrástla vrstva bohatých. Ich mnohomiliónové majetky dnes spravujú špecializované firmy. Boháči vyžadujú iný ako priehradkový prístup. "Všetkých klientov, dá sa povedať, poznáme osobne," tvrdí Július Strapek, spolumajiteľ jedného z najväčších správcov majetku boháčov.
Vaše meno sa objavuje vo výpisoch z obchodného registra ôsmich firiem. Všetky sú vaše?
-- Priznám sa, že v tomto momente presne neviem, koľko tých firiem je. Cez spoločnosť Across Finance kontrolujeme niekoľko spoločností. Across Finance a Across Wealth Management sa orientujú na oblasť wealth managementu (na správu aktív, pozn. red.), pričom druhá spomenutá firma je obchodníkom s cennými papiermi a môže sa zaoberať len tými činnosťami, ktoré jej dovoľuje zákon.
A čo ostatné spoločnosti?
-- Tie sú buď našimi investíciami alebo sú to naše projektové spoločnosti. Niektoré z nich sú investičné vehiclami, teda nositeľmi investícií. V spoločnostiach, ktoré sú svojím spôsobom projektové, zastávam pozíciu akéhosi gestora, ale na ich riadení sa priamo nepodieľam.
Keď ste spomínali vlastnícku štruktúru, hovorili ste v množnom čísle. Vo výpisoch obchodného registra sa vedľa vášho mena pravidelne objavujú ďalšie dve -- Roman Boda a Miroslav Fedor. To sú vaši partneri?
-- V spoločnosti Across Finance je nás viac akcionárov. Podstatný, významný vplyv máme my dvaja s Mirom. Ale partnerov je viac, dnes sme piati a v blízkej budúcnosti by sme mali byť siedmi. Koncept sme si zvolili tak, aby sa šikovní ľudia, ktorí prinášajú pridanú hodnotu do biznisu, mohli podieľať na majetku spoločnosti.
Je problém nájsť na Slovensku, ako vy hovoríte, šikovných ľudí?
-- Po trhu behá veľmi veľa šikovných ľudí. Otázka však znie, ako dokážu spolu komunikovať, či sú na rovnakej vlnovej dĺžke, či majú rovnaký spôsob myslenia. Myslím na hodnotový rebríček. Ten je veľmi dôležitý pri rozhodovaní, či pustíte človeka do štruktúry firmy. Môže byť veľmi šikovný, ale ak má úplne iné videnie sveta... Kladieme dôraz na to, aby sme spolu vedeli vychádzať, aby nikto z nás nebol nenažraný.
Čo znamená wealth manažment?
-- Svojím spôsobom je to správa majetku. Či už bohatých, jednotlivcov, inštitucionálnych alebo právnických osôb.
Kto sú vaši klienti?
-- Orientujeme sa na dve oblasti. Jednou sú inštitucionálne právnické osoby a druhou bonitné fyzické osoby. Lepšie sa nám darí práve v tej druhej oblasti. Pretože sme na trhu relatívne krátko a zo začiatku sme sa orientovali na správu majetku fyzických osôb. Až s postupom času sme začali presviedčať niektoré právnické osoby, že by bolo fajn zveriť sa nám do rúk. Jednoznačne však u nás dominujú bonitné fyzické osoby.
Je na Slovensku dosť boháčov?
-- Slovensko je dosť malý trh, ale aj takýto malý trh si vyžaduje určitý nadštandardný prístup. Teda iný, ako takzvaný priehradkový v pobočkách bánk. Na trhu je celkom zaujímavý koláč, ktorý čaká na svoje objavenie alebo ktorý sa dá ešte krájať.
Aktíva v akej hodnote spravujete?
-- Sú to asi dve miliardy.
Koľko máte klientov?
-- Do dvesto. A to číslo postupne rastie.
Považujete sa za veľkého hráča na trhu?
-- Nemáme žiadny retailový kanál. Všetkých klientov, dá sa povedať, poznáme osobne. S každým klientom sme v týchto priestoroch absolvovali sériu osobných rokovaní, na ktorých sme sa ho snažili presvedčiť o tom, aby nám zveril prostriedky do správy. V správe majetku fyzických osôb nie je ešte trh dostatočne zanalyzovaný, ak však odhadujeme, že jeho veľkosť sa blíži k 25 až 30 miliardám, tak máme asi sedempercentný podiel.
Kto sú vaši konkurenti?
-- Asi oddelenia privátneho bankovníctva v komerčných bankách a jedna -- dve súkromné finančné skupiny mimo bankového sektora.
Tými finančnými skupinami myslíte Slaviu Capital a J&T?
-- J&T už má banku. Skoro každý tu už má bankovú činnosť a nie je tu hádam už nikto, ako sme my, ktorí sme aktívni prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi.
Vy banku nechcete?
-- Máme ambíciu získať bankovú licenciu.
Ale stále ju nemáte...
-- Regulácia, ktorá tu je, hovorí o bankách veľmi všeobecne. Nemáme záujem o banku ako takú, ale chceme banku, ktorá -- široko povedané -- môže vykonávať privátne bankovníctvo. Na túto tému sme mali konzultácie s Národnou bankou Slovenska a niektoré ustanovenia alebo výklad zákona nedávali doteraz veľkú možnosť pozerať sa na banku ako na čisto privátnu, ktorá by mala centrálu a nepotrebovala by pobočky. Hľadáme nejaký modus operandi, kde by sme sa vedeli vtesnať do legislatívy tak, aby sme fungovali čisto ako privátna banka.
Nebolo by jednoduchšie založiť banku v niektorej z iných členských krajín Európskej únie a rozvíjať činnosť na Slovensku ako jej pobočka?
-- Samozrejme, uvažujeme aj o tom, ale vyžaduje si to fyzickú prítomnosť nás ako zatiaľ tých vedúcich predstaviteľov spoločnosti konkrétne na tom mieste, kde by sme banku zakladali. Naozaj nie je možné založiť si banku napríklad na Malte a riadiť ju len odtiaľto. Človek tam musí byť aj fyzicky. Nie je to také jednoduché.
Späť k správe aktív. Zdá sa, že tento rok nie je práve prívetivý. Dá sa namiešať také portfólio, ktoré by zarábalo aj v čase poklesu dôležitých búrz?
-- Teraz by sme mohli zájsť do teórií poučiek z kníh, ktoré v zásade hovoria, že ak sa investuje do akcií, treba investovať dlhodobo. Netreba všetky peniaze investovať naraz v jednom okamihu do akciových trhov. Je dobré investovať v určitých časových periódach, aby dochádzalo k priemerovaniu nákupných cien. Keď sa stretneme s klientom, v prvom rade sa snažím urobiť analýzu majetku klienta a ten majetok vieme rozdeliť na tri časti. Prvú tvorí majetok, ktorý by mal byť investovaný rozumne, druhou sú peniaze, s ktorými sa chce klient hrať, no a sú aj klienti, ktorí vyslovene chcú ísť na ruletu, chcú sa zabávať.
A ktorá skupina prevažuje?
-- Klienta sa vždy pýtame, aký majú sklon k riziku. Ak nie je ochotný podstúpiť žiadne, tak pre neho nemá absolútne žiadny význam investovať do akcií. Pozeráme sa na investičný horizont klienta, kedy bude potrebovať tie peniaze. Pýtame sa ho na to, či chce žiť na Slovensku alebo v zahraničí. Na základe týchto ukazovateľov sa mu snažíme namodelovať portfólio. To pozostáva z akcií dlhopisov, hedgeových fondov. Nestáva sa, že by sme klientovi investovali peniaze len do jedného odvetvia alebo v jednom regióne. Investujeme v Japonsku, vo východnej Európe, v Latinskej a Severnej Amerike, kontinentálnej Európe...
Viete odhadnúť, koľkí z vašich klientov sú hráči?
-- Na Slovensku nemáte veľa bohatých ľudí -- dedičov alebo ktorí majú majetnú rodinu. U nás sa ľudia len stávajú bohatými, a to najmä vďaka tomu, že riskujú. Každý jeden si viac-menej uvedomuje, že bez rizika by asi tak veľa nezarobil. Väčšina klientov má skôr sklon investovať dynamickejšie. Investori chcú byť aktívnejší. Podnikatelia, ktorí majú za sebou desať alebo pätnásť rokov podnikania, už si začínajú uvedomovať, aha, tu mám nejakú časť peňazí, ktorá by mala byť bezpečne chránená, a už by som s tým nemal robiť nejaké divočiny.
Stáva sa, že niektorým klientom sa nepáči, ako im spravujete majetok, a prídu a buchnú do stola, že chcú svoje peniaze naspäť?
-- To je trochu prisilné, ale bol by som neúprimný, keby som povedal, že sme neurobili chyby. Tie neboli spôsobené ani tak samotnou realizáciou investície, ako skôr tým, že sme si nerozumeli s klientom. Že sme mu ponúkli niečo, na čo on vôbec nebol pripravený. Povaha samotného klienta nebola správne odhadnutá. Klient má tendenciu vždy na začiatku hovoriť: Jasné, v pohode, rozumiem, že je to riziko a ja sa nebojím žiadnej straty. Potom, keď dôjde na lámanie chleba, tak už taký sebaistý nie je. To je chyba nášho človeka, ktorý neodhadol dobre klienta.