Svetová banka varuje, že vojna v Iraku poškodila hospodársky rast v mnohých krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky, no celý rozsah škody bude schopná zhodnotiť až o niekoľko mesiacov. Podľa jej údajov je už dnes jasné, že dôsledky najviac pocíti Jordánsko, ktorého ekonomika v tomto roku klesne v porovnaní s predpovedaným rastom o 6 %. Všeobecná nedôvera a neistota však poškodia aj krajiny, ktoré nevyvážajú ropu, napríklad, Egypt, Maroko, Tunisko, Libanon a Sýriu. Ako informuje mediálna spoločnosť BBC News, najväčší dosah bude mať kolaps príjmov z turistického ruchu a strata lacného dovozu ropy z Iraku, čo okrem Jordánska pocíti najmä Sýria.
Riaditeľ Svetovej banky pre Blízky východ a severnú Afriku Jean-Louis Sarbib načrtol rozsah rozvojovej úlohy v samotnom Iraku. Podľa jeho názoru síce banka nemá oficiálne údaje, no odhady ekonómov naznačujú, že hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľov Iraku klesol približne o 60 % z 3 700 USD na osobu (1980) na 1 200 USD (2001). Počet podvyživených detí sa v rovnakom období zvýšil z 9 na 20 % a zároveň stúpla úmrtnosť detí a novorodencov.
J. L. Sarbib uvádza, že dokonca aj v prípade vyslania misie banky do Iraku potrvá mesiace, kým sa im podarí zhodnotiť situáciu a zistiť, či vôbec existujú oficiálne údaje alebo fungujúce inštitúcie. Zároveň dodáva, že Svetová banka vyšle misiu iba v prípade politickej dohody a nebude môcť uvoľniť peniaze, ak nevznikne legitímna, medzinárodne uznaná iracká vláda. Okrem toho vzniká otázka, či Irak má nárok na úvery Svetovej banky, keďže jeho posledné hodnotenie sa zakladalo na príjmoch z predaja ropy a štatúte v 70. rokoch. Riaditeľ upozorňuje, že ak by banka prišla do Iraku so zlými úverovými podmienkami, malo by to negatívny dosah na jej prácu a dôveryhodnosť v celom regióne.
Okamžitý ekonomický dosah vojen je len zriedka pozitívny, keďže narúša činnosť inštitúcií, poškodzuje infraštruktúru a zvyšuje napätie a neistotu. Svetová banka však uvádza, že v porovnaní s obnovou Afganistanu má Irak dve výhody: vzdelanú a skúsenú pracovnú silu a obrovské náleziská ropy. V zahraničí totiž žije viac než 4 mil. Iračanov, ktorí sa po vojne vrátia a môžu výrazne podporiť rozvoj hospodárstva. No Irak má aj jednu podstatnú nevýhodu: jeho ekonomika bola centrálne riadená ako kedysi v prípade krajín bývalého komunistického bloku. A skúsenosti reformných štátov z východnej Európy dokazujú, že ľudia potrebujú čas, aby sa prispôsobili novým ekonomickým pravidlám.
StoryEditor