Nízkoenergetických, nízkotučných či nízkokalorických potravín z pultov obchodov výrazne ubudne. Na čoraz rozšírenejšie informácie o zdravotných a výživových účinkoch potravín si posvietil Európsky parlament. Už schválená eurosmernica, ktorá vstúpi do platnosti začiatkom jesene, klepne po prstoch tým výrobcom, ktorí lákajú spotrebiteľa len obalmi sľubujúcimi zdravie.
Databáza sľubov
Na novú situáciu sa už pripravuje aj slovenský rezort pôdohospodárstva. Jeho úradníci tento týždeň vyzvali všetky potravinárske firmy, aby najneskôr do konca septembra predložili presné znenia zdravotných a výživových tvrdení, ktoré uvádzajú na obaloch svojich výrobkov.
Na základe poskytnutých údajov zostaví ministerstvo hospodárstva zoznam, ktorý pošle obratom do Bruselu. Podobná procedúra prebehne v najbližších týždňoch aj v ostatných členských štátoch únie. Výsledkom bude celoeurópska databáza zdravotných a výživových tvrdení.
Po dokončení celého projektu do dvoch rokov budú môcť potravinári používať na obaloch iba úniou schválené a striktne definované výroky. Podobný scenár sa už niekoľko rokov uplatňuje napríklad v prípade cigariet, kde bruselskí úradníci tiež odklepli presné formulácie o zdravotnej škodlivosti fajčenia a zakázali požívať označenie "lights"", ktoré môže u ľudí závislých od fajčenia vyvolávať pocit, že "ľahké" cigarety škodia menej.
Ide o marketing
Dnešné tvrdenia na obaloch potravín sú v celej Európe výsledkom práce marketingových oddelení jednotlivých výrobcov alebo nimi prenajatých produkt-dizajnových firiem. To, či je výrobok naozaj plný vitamínov a minerálov, má stimulačné účinky alebo odbúrava tuky, doteraz prakticky nikto nekontroloval.
Nedávny prieskum Európskej organizácie spotrebiteľov odhalil, že väčšina spotrebiteľov nevenuje prílišnú pozornosť tabuľkám výživovej analýzy, ktoré má väčšina potravín na obale. Omnoho viac ich oslovia marketingové ťaháky typu "obohatené o vápnik" či "nízkokalorické". Riaditeľ organizácie Jim Murray dúfa, že zavádzajúce zdravotné tvrdenia sa postupne prestanú objavovať napríklad na tučných, presladených či presolených výrobkoch.
Nejde len o slovíčka
Nová európska smernica nezostáva iba pri hre na slovíčka. Každé tvrdenie uvádzané na obale bude musieť byť nielen v súlade s európskou databázou, ale navyše aj s takzvanými výživovými profilmi. Tie stanovujú presný obsah zložiek, ktoré musí obsahovať napríklad jogurt, nárokujúci si na prívlastok nízkotučný.
Podľa slovenskej europoslankyne Ireny Belohorskej bude neprijateľné, aby ako prospešný zdraviu bol označovaný produkt, ktorý síce obsahuje množstvo vápnika, ale zároveň je plný cukrov a tukov. Nová legislatíva bude podľa nej európskych výrobcov nútiť, aby vyrábali viac potravín skutočne prospešných zdraviu.
Podniky zatiaľ tápajú
Väčšina slovenských výrobcov potravín, ktorých HN oslovili, síce o novej eurosmernici už počula, avšak prakticky nikto zatiaľ nemá naštudovanú aspoň jej pracovnú verziu. Podnikoví manažéri preto nedokázali posúdiť, či ich súčasný sortiment je v súlade s navrhovanými výživovými profilmi.
Ak by to tak nebolo, majú na výber z dvoch možností. Buď upravia receptúry svojich výrobkov v súlade s výživovými profilmi, alebo budú musieť vymeniť súčasné obaly všetkých produktov obsahujúcich zavádzajúce tvrdenia. Aké náklady tento proces prinesie, zatiaľ si nikto netrúfa odhadnúť.