Prešiel len rok, čo ruský plynárenský monopol Gazprom začal skupovať akcie v rôznych sektoroch energetiky a dnes mu už nechýba veľa, aby ho celý ovládol. Ako uviedli ruské The Moscow Times, monopol minul do dnešných dní na rozširovanie svojho vplyvu v plynárenskom, elektroenergetickom, jadrovom či ropnom sektore miliardy dolárov a hľadá ďalšie lukratívne aktíva.
Niektorí investori ambície spoločnosti vítajú s tým, že sa im rozšíria možnosti dostať sa k vysokým ziskom aj v ďalších oblastiach, iní však túto stratégiu sledujú s obavami, že Gazprom sa bude musieť sústrediť na fungovanie v príliš rozdielnych oblastiach, čím utrpí jeho kľúčový sektor -- ťažba a dodávky plynu.
Minulý rok Gazprom kúpil za dve miliardy dolárov akcie najväčšej ruskej elektroenergetickej spoločnosti Jednotný energetický systém (JES), na čele ktorého stojí zakladateľ oligarchie v Rusku Anatolij Čubajs. Vstúpil aj do moskovského Mosenerga, ktoré zásobuje hlavné mesto a jeho okolie a teraz čaká na rok 2007, keď by sa JES mal rozdeliť, aby skúpil ďalšie lukratívne položky. Podľa denníka Vedomosti, ktorý sa odvolal na informácie z Ruskej protimonopolnej služby, by však firma nemala získať majoritu v JES, aby neohrozil možnosti iných dodávateľov energie. Zo základného elektrárenského sektora sa Gazprom posunul aj do jadrovej energetiky, keď prevzal jediného ruského vývozcu jadrovej techniky AtomStroiExport. Spoločnosť je dodávateľom aj pre výstavbu Američanmi odsudzovanej jadrovej elektrárne v iránskom Bušéri, takže nie je isté, či aj Gazprom nebude spadať pod sankčné plány amerického prezidenta Georgea W. Busha. Podľa denníka The Washington Post pripravila Bushova administratíva nové sankcie pre firmy spolupracujúce s Iránom, so Sýriou a s KĽDR. Podľa denníka by sa tak mohli do problémov dostať viaceré firmy z Číny a Ruska.
Elektrická energia nestačila a monopol rozhodil siete aj v ropnom sektore. Gazprom má síce obrovský počet plynárenských ložísk, ktoré obsahujú aj dostatok ropy, z tejto komodity však spoločnosť doteraz veľa nemala, keďže ju nevyvážala. Podľa Sergeja Glasera, riaditeľa fondu Vostok Nafta sídliaceho v Štokholme, je iba logické, že Gazprom sa presadzuje aj v tejto oblasti. Firma už od štátnej spoločnosti Rosnefť kúpila za 1,7 miliardy dolárov podiely v niekoľkých ropných projektoch v Barentsovom mori a má záujem o získanie ďalších v troch ložiskách pri ostrove Sachalin. Navyše, Gazprom má údajne záujem aj o získanie Abramovičovej ropnej firmy Sibnefť. Plynárenský podnik sa však k týmto informáciám nevyjadril. Vedomosti zasa informovali o predĺžení dohody medzi Gazpromom a ropným gigantom LUKoil o spolupráci najmä v zahraničných ložiskách.
Ísť do ropného sektora a skúpiť podiely vo všetkým firmách, v ktorých je to len možné, poradila Gazpromu ešte v decembri 2004 nemecká Deutsche Bank. V dôsledku obáv zahraničných investorov sú akcie ropných firiem v Rusku podhodnotené a Gazprom mal a ešte stále má veľa možností získať ich relatívne lacno.
Niektorí z analytikov v sektore však varujú, že spoločnosť toľko sektorov nezvládne a navyše, aj z finančného hľadiska si berie na plecia viac než unesie. Ako povedal Vadim Kleiner z fondu Hermitage Capital, ktorý je menšinovým akcionárom Gazpromu, firma sa chová ako "človek, ktorý nemá vodovod ani elektrinu, no kúpil už tretí televízor s plochou obrazovkou". Ak toto neobmedzené skupovanie bude pokračovať, mohlo by to podľa Kleinera mať negatívny dosah na celú ruskú ekonomiku.
Gazprom už nechýba v žiadnom z energetických sektorov
-- v apríli 2004 získal podiely v energetickom gigante Jednotný energetický systém a dodávateľovi elektriny pre Moskvu a okolie Mosenergo. Po rozdelení JES v dôsledku reformy energetického sektora v roku 2007 chce získať ďalšie elektrárne, medzi nimi lukratívnych podnikov na juhu Ruska
-- v októbri 2004 vstúpil do oblasti jadrovej energetiky, keď kúpil 100 percent jediného ruského vývozcu jadrovej techniky AtomStroiExport
-- V decembri 2004 pridal do svojho portfólia podiely v niektorých ropných projektoch v Barentsovom mori, podľa informácií ropnej firmy TNK-BP sa uchádza aj o veľké podiely v troch ťažobných projektoch pri pobreží Sachalinu a údajne aj o kúpu Sibnefti.