Európsky parlament v utorok schválil nezáväznú smernicu o úsporách energie. Pôvodný návrh hovoril o znížení spotreby v priebehu deviatich rokov o 11,5 percenta, kompromisné riešenie obmedzilo úspory na deväť percent. Parlament však do smernice pretlačil povinnosť členských krajín Európskej únie pravidelne predkladať akčné plány, v ktorých uvádzajú opatrenia na zlepšenie hospodárenia s energiou. Prvý akčný plán musia predložiť v polovici roka 2007, ďalší v roku 2011 a potom každé tri roky.
Na základe smernice má ísť štát dobrým príkladom a zohľadňovať energetickú hospodárnosť pri verejných súťažiach na novostavby alebo sanáciu. Toto ustanovenie je síce záväzné, kritériá však nepredpisuje.
Podľa EP sa vďaka lepšiemu hospodáreniu môže koncová spotreba energie v EÚ bez obmedzenia komfortu a životnej úrovne do roku 2010 znížiť až o 30 percent. Ak sa spotreba zníži ročne o jedno percento, môže sa podľa EK splniť až 50 percent cieľov Kjótskeho protokolu.
Nejasnosti okolo pasov
Nový predpis by sa mal v Nemecku uplatniť v princípe už od 4. januára a jeho praktickým dôsledkom bude tzv. energetický pas. Keďže však nemecké ministerstvo stavebníctva kvôli voľbám a zmene vlády zatiaľ nestihlo vydať príslušné nariadenie, nemusí sa zatiaľ nikto dokumentom preukazovať. Nariadenie vstúpi do platnosti až v priebehu roka a ministerstvo sľubuje veľkorysé prechodné opatrenia.
Pas musí obsahovať údaje o spotrebe energie v dome alebo byte a o možnostiach úspor, čo by mohlo motivovať vlastníkov na investície do lepšej tepelnej izolácie alebo úspornejších vykurovacích zariadení. Prívrženci dúfajú, že spotreba energie sa v budúcnosti stane dôležitým argumentom pri predaji alebo prenajímaní nehnuteľností.
Nemecká energetická agentúra Dena vypočítala pozitívny dosah energetického pasu pre životné prostredie aj hospodárstvo. Východiskovým bodom týchto kalkulácií bol fakt, že tretina až polovica obytných budov v Nemecku sa v nasledujúcich rokoch musí podrobiť renovácii alebo modernizácii. Ak sa pritom využijú všetky energetické potenciály, uvádzané v pase, bolo by možné do roku 2010 znížiť emisie oxidu uhličitého namiesto pôvodne odhadovaných päť miliónov ton až 13 miliónov. Do roku 2020 by tento objem dosiahol 35 miliónov ton, čiže viac než trojnásobok pôvodne odhadovaných 11 miliónov ton. Strojnásobí sa aj objem investícií do existujúcich obytných budov zo súčasných 11 zhruba na 29 miliárd eur, čo podľa Deny znamená 250-tisíc nových pracovných miest.
Dve metódy
Prototypy jednotného energetického pasu navrhla Dena a na plošnom teste po celom Nemecku sa zúčastnilo 33 miest a obcí. Sporná je však metóda spracovania pasov.
Ochrancovia životného prostredia, združenia prenajímateľov a Dena podporujú proces, orientovaný podľa potreby. V rámci neho inžinieri, architekti, remeselníci, kominári alebo energetickí poradcovia navštívia jednotlivé domy a byty, preveria a zmerajú kúrenie, strechu, steny a okná a napokon vystavia posudok, vrátane návrhov na úsporu energie. Túto metódu podporujú nájomníci a spotrebiteľské združenia, pretože pomáha znižovať náklady, najmä v čase zdražovania energií. Aj remeselné podniky podporujú túto metódu, hoci z iného dôvodu. Vidia za ňou totiž možnosť množstva objednávok v rámci investícií do budov.
Jednoduchší proces stojí na spotrebe, ktorá sa vypočíta na základe faktúr za dodávky tepla z posledných rokov. Tento lacný variant podporujú najmä združenia bytového hospodárstva a vlastníci bytov. Stefan Diepenbrock, hovorca Centrálneho združenia vlastníkov domov, bytov a pozemkov, varuje pred "byrokratickým monštrom". Podľa neho každý majiteľ nehnuteľnosti by mal dostať možnosť vybrať si jednu z metód. Hovorkyňa Združenia nemeckých bytových firiem zas poukazuje na to, že jednoduchý posudok neobsahuje poradenstvo. "Ten, kto by sa chcel dozvedieť niečo o možných opatreniach pre úsporu energie, musel by tak či tak opäť zaplatiť," argumentuje.
Experti očakávajú kompromis, napríklad zložitejšiu metódu pre rodinné domy a lacnejšiu pre veľké objekty s viacerými bytmi, pretože individuálne hodnotenie je v tomto prípade komplikované a beztak sa pracuje s priemernými hodnotami.
Energetický pas však ani v jednom prípade nemusí vyjsť draho. Dena počas plošných testov zistila, že v prípade rodinných domov stojí lacnejší variant pod 200 eur a pri viacrodinných domoch 300 eur. Tieto náklady sa podľa odborníčky Deny Stelly Matsoukasovej navyše rýchlo vrátia, pretože úsporné nehnuteľnosti sa ľahšie predávajú.