Mnohým východoeurópskym spoločnostiam spôsobil koniec komunistického režimu tvrdý úder, z ktorého sa mnohé z nich už nikdy nespamätali. Prežiť sa podarilo len tým, ktoré skombinovali svoju vlastnú šikovnosť so šťastím a dokážu tak prosperovať až doteraz. Medzi takéto firmy patrí určite najväčší producent autobusov v Českej republike, spoločnosť Karosa na čele s Rudolfom Černým, uviedla mediálna spoločnosť BBC.
História Karosy však siaha nielen do obdobia pred rokom 1990 minulého storočia, táto spoločnosť prosperovala už aj v období vlády Habsburgovcov, ďalej počas prvej a druhej svetovej vojny, ako aj v období pretrvávajúcich hospodárskych zmien, či už v období rozmachu alebo hospodárskej recesie. Najťažšie obdobie zaznamenala spoločnosť v 70. rokoch minulého storočia, keď vykonala rozsiahle zmeny, ktoré jej neskôr umožnili zvýšiť produkciu. "Názory na riadenie spoločnosti v minulom režime sú rôzne, avšak je dôležité upozorniť, že odbornosť jej zamestnancov patrí až doteraz medzi najvyššie na svete," uviedol R. Černý. Koncom 80. rokov vedenie Karosy ponúklo výrobu nových kĺbových autobusov. Vtedajšie komunistické vedenie však zámery spoločnosti odmietlo a trvalo na tom, že len spoločnosť Ikarus, oveľa väčší maďarský producent autobusov, môže vyrábať spomínaný model autobusu. Vývoj v spoločnosti sa však aj napriek zákazu nezastavil. Po páde komunizmu v roku 1989 musela Karosa prekonať traumatický prechod kvôli prudkému poklesu hodnoty koruny a liberalizácii cien, ktorá zruinovala finančnú základňu spoločnosti. Produkcia Karosy, ktorá sa v poslednom čase zvýšila na viac než 3 400 autobusov ročne, krátko po páde železnej opony klesla pod 1 000 súprav za rok, takže spoločnosť bola nútená prepustiť takmer polovicu zamestnancov. Karosa sa dostala na pokraj bankrotu. Zachránil ju však R. Černý, ktorý sa rozhodol zbaviť firmu nadbytočných zásob barterovým obchodom s Ruskom, ktorému ponúkol autobusy výmenou za kaučuk, ropu a iné suroviny. "Znie to skutočne zvláštne, ale Rusko nás vtedy zachránilo," povedal R. Černý.
Karosa, podobne ako iné české spoločnosti, taktiež prekonala určitú formu privatizácie, keď sa akcie jednej z najväčších štátnych firiem ponúkli občanom Česka, aby sa uchránili pred bezohľadnými investičnými fondmi. Spoločnosť sa rozhodla vyhľadať strategického partnera na Západe, kde narazila na spoločnosť Renault, francúzskeho producenta automobilov. Táto firma sa rozhodla investovať peniaze priamo do Karosy. To umožnilo českému producentovi autobusov vytvoriť nové pracovné miesta, zvýšiť export, a dostať sa do zisku. Od roku 1993, keď obe spoločnosti rozbehli spoluprácu, francúzsky partner ponechal v riadení Karosy českému vedeniu pomerne voľnú ruku. Za posledných 7 rokov Karosa investovala do závodu vo Vysokom Mýte viac než 50 mil. eur. Tento závod dnes patrí medzi najvýkonnejšie svojho druhu vo svete, čo mu umožňuje čeliť narastajúcej konkurencii v čase, keď predaj autobusov vo svete stagnuje. Od druhej polovice 90. rokov sa produkcia Karosy zvýšila o 60 %, pričom až dve tretiny produkcie firmy sú určené na export. Privatizácia Karosy je jedným z mála príkladov ako zachovať pracovné miesta a zároveň zvýšiť produkciu.
Čo je prekvapujúce, viac než desať rokov po páde komunistického režimu sa privatizácia opäť stáva háklivou témou v krajinách východnej Európy. Väčšina krajín v tomto regióne sa dostala koncom 90. rokov k záverečnej etape privatizácie. Maďarsko, ktoré sa v privatizácii dostalo o krok ďalej, predalo všetko, čo malo nejakú cenu. Predaj posledných významných štátnych podnikov v rámci záverečnej fázy privatizácie sa v mnohých krajinách stretol s problémami. Napríklad predaj majoritného podielu v spoločnosti Česky Telecom konzorciu na čele s Deutsche Bank sa skončil neúspešne v novembri, a to kvôli nezhodám okolo ceny a zmluvným podmienkam. V Poľsku zase napríklad vedenie krajiny vetovalo predaj energetického podniku Stoen nemeckej spoločnosti RWE.
StoryEditor