Plánovaná fúzia oceliarskych koncernov Arcelor a Severstaľ predstavuje nový vrchol v konsolidácii svetového oceliarskeho sektora. To však neznamená, že konsolidácia sa skončila.
Európsky oceliarsky trh je relatívne usporiadaný s efektívnymi štruktúrami a procesmi. Podľa denníka Die Welt sa ťažisko oceliarskeho sektora presunulo z Európy a zo Severnej Ameriky do Japonska, Indie, východnej Európy, Ruska a Číny, kde sa vyrába a spotrebúva polovica celosvetovej produkcie surovej ocele.
Európskym oceliarňam preto ide najmä o hľadanie nových regiónov a oblastí činnosti, ako aj o získavanie nových klientov. Akvizícia Arceloru mala Mittalu pomôcť kompenzovať cyklické výkyvy prostredníctvom širšieho portfólia produktov a širšej regionálnej pôsobnosti.
Európa má väčšinu za sebou
To, čo trhy v Ázii a Amerike ešte len čaká, má európsky oceliarsky sektor už zväčša za sebou. Krízy v 80. a 90. rokoch, keď oceliarne zaťažovali nadmerné kapacity, strácali konkurencieschopnosť a prežívali len vďaka finančnej podpore štátu, si vynútili privatizáciu a spájanie spoločností najprv na národnej úrovni, a potom aj na medzinárodnej.
Prvé kroky podnikli nemecké oceliarne Hoesch, Krupp a Thyssen. Krupp v roku 1991 prevzal Hoesch a o šesť rokov neskôr sa spojil s Thyssenom. Tým sa nemecký trh rozdelil medzi ThyssenKrupp a Salzgitter.
Na vlnách eufórie sa v júni 1999 uskutočnila fúzia British Steel a holandskej skupiny Hoogovens, z ktorej vznikol Corus. No toto spojenie nestálo pod šťastnou hviezdou a až po niekoľkých krízach, ktoré vymazali desaťtisíce pracovných miest a stáli miesto štyroch predsedov predstavenstva, sa Corus v roku 2004 prvýkrát dostal do zisku.
Ďalší gigant sa na obzore objavil v roku 2002, keď sa zlúčil francúzsky Usinor, španielska Aceralia a luxemburský Arbed do spoločnosti, ktorá sa v poslednom období dostala do centra pozornosti expertov aj médií. Volá sa Arcelor. Na Arcelor si začala brúsiť zuby svetová oceliarska jednotka Mittal Steel, narazila však na odpor akcionárov Arceloru aj viacerých vlád.
Napokon sa luxemburskej oceliarni podarilo nájsť "bieleho rytiera". Je ním ruská Severstaľ. No ani táto transakcia nemá na ružiach ustlané, pretože investičná banka Goldman Sachs, ktorá je poradcom Mittal Steel, sa rozhodla osloviť akcionárov a nahuckať ich proti Severstali.
Zlúčená spoločnosť nemieni zaspať na vavrínoch a plánuje ďalšie akvizície. Generálny riaditeľ Arceloru Guy Dolle vyhlásil, že nová firma sa chce stať dodávateľom viac než pätiny ocele pre automobilový priemysel. Jej najbližším konkurentom na tomto trhu bude japonská skupina Nippon Steel s deviatimi percentami, kým Mittal Steel má osem percent.
Ruská oceľ zarába miliardy
Zmeny zažíva aj ruský oceliarsky sektor. Na prvý pohľad sú hnacou silou ruskej ekonomiky ropa a zemný plyn. No metalurgia hrá rovnako veľkú úlohu: tvorí 17 percent celkovej priemyselnej produkcie. Aj v rebríčku najbohatších ľudí sveta časopisu Forbes dvanásti z 25 ruských miliardárov sú práve podnikatelia v metalurgickom sektore. Šiesti z nich sú označovaní za oceliarskych barónov a ich celkový majetok sa odhaduje na 24 miliárd dolárov, v prepočte 710 miliárd korún.
Spočiatku nikto nedával ruským oceliarňam šancu prežiť v kapitalizme. Boli to kolosy na hlinených nohách so zastaranými zariadeniami. No 15 rokov po rozpade Sovietskeho zväzu sú zväčša sprivatizované, vykazujú miliardové zisky a starajú sa o rast ruského hospodárstva.
Hlavný dôvod leží na východe a volá sa Čína. Jej obrovský dopyt sa postaral o to, že ruské oceliarne majú takmer stopercentne vyťažené kapacity. A nemožno zabúdať ani na rozvoj na domácom trhu. Rusko vlani vyrobilo zhruba 65 miliónov ton surovej ocele, čo ho zaradilo na štvrté miesto za Čínu, Japonsko a USA.
Veľkú ruskú päťku tvorí Novolipezký metalurgický kombinát, Severstaľ, Magnitogorský metalurgický kombinát, Evrazholding a Mechel.