BBI. Mnohým Berlínčanom a politikom sa pri týchto troch písmenách rozžiaria oči a hovoria o hospodárskom rozvoji a 40-tisícoch nových pracovných miest. Pre ochrancov životného prostredia a množstvo obyvateľov je to však nočná mora vo forme hluku 24 hodín denne.
Ako informuje denník Die Welt, odvčera sa Spolkový arbitrážny súd v Lipsku zaoberá projektom veľkého medzinárodného letiska Berlin Brandenburg International, čiže BBI, ktorého stavebné náklady sú oficiálne vyčíslené na dve miliardy eur. Na stole sudcov leží 3 800 žalôb proti najväčšiemu infraštrukturálnemu projektu Nemecka. A nikto nevie výsledok ani len odhadnúť.
Problematická lokalita
Projekt BBI sa začal plánovať v januári 1992. No presne tak dlho ho prenasledujú omyly a smola. Problematická je už samotná voľba lokality. Pod tú sa podpísali politici, ktorí určili Schönefeld, centrálne letisko bývalej NDR. No podľa expertov je lokalita z hľadiska územného usporiadania nevhodná, no s alternatívami Sperenberg (30 km od Berlína) a Jüterborg (60 km) sa nepočíta.
Prevádzkovateľský holding, ktorý z 37 percent patrí Berlínu a Brandenbursku a z 26 percent nemeckej vláde, v roku 1999 pridelil výstavbu konzorciu pod vedením koncernu Hochtief. Kontrakt však kvôli procesným chybám pristál na stoloch sudcov brandeburského krajinského súdu a pokus získať dvoch konkurentov -- IVG a Hochtief -- sa v roku 2003 skončil súdnym sporom. Výstavbu napokon vzali do rúk členovia holdingu.
Politici v roku 2000 predstavili verejnosti plány BBI, no reakciou je záplava sťažností 250-tisíc obyvateľov postihnutých dedín. Hlavnými argumentmi je chýbajúce hodnotenie lokality a hlukového zaťaženia.
Predčasná radosť
V auguste 2004 sa konečne veci pohli. Brandenburské ministerstvo infraštruktúry predstavilo konečné plánovacie rozhodnutie. Bolo to možné vďaka presťahovaniu dediny Diepensee a jej 335 obyvateľov, na ktorej mieste má vzniknúť podzemná železničná stanica a hlavná budova správy letiska.
No projektanti letiska sa tešili priskoro. Zhruba 3 800 ľudí považuje výstavbu letiska za porušenie svojich práv a podáva žalobu. Ich právni zástupcovia predpokladajú, že dokážu zmraziť rozhodnutie kvôli závažným procesným chybám. Majú viacero argumentov, napríklad, nedostatočnú ochranu zdrojov pitnej vody a protihlukovú ochranu, ako aj chýbajúce hodnotenie alternatívnych lokalít.
Arbitrážny súd Frankfurtu nad Odrou vo februári minulého roka vyhlásil krajinský plán za neplatný a Spolkový arbitrážny súd o dva mesiace neskôr vyhovel sťažnostiam viacerých obyvateľov z ohrozených dedín a zastavil začiatok výstavby. Podľa Spiegel Online projektanti letiska preto termín dokončenia letiska presunuli z roku 2008 na rok 2011.
Hora papierov
Osud letiska teraz závisí od rozhodnutia v Lipsku. Z hľadiska dokumentácie ide o najväčší proces v 53-ročnej histórii Spolkového arbitrážneho súdu. Konečné plánovacie rozhodnutie totiž obsahuje 1 171 strán a 27 šanónov, k tomu sa pridružuje 2 000 menších fasciklov s úradnými dokumentmi, ako aj 2 940 strán písomností a 40 šanónov právnikov žalobcov. Vzhľadom na to sa s rozhodnutím súdu počíta až v druhej polovici tohto roka.
Od procesu v Lipsku závisí mnohé, veď politika aj spoločnosti považujú nové letisko za významný impulz pre hospodárstvo aj tvorbu pracovných miest. Politici sú aj napriek problémom optimistickí a očakávajú, že lipskí sudcovia schvália projekt BBI. V konečnom dôsledku by opačné rozhodnutie znamenalo nielen ekonomickú katastrofu, ale aj obrovskú facku politike.
Tri scenáre
Schválenie
Ak súd odmietne modelové žaloby a plánovacie rozhodnutie schváli bez ďalších podmienok, môžu sa stavebné práce vzápätí začať, najprv na podzemnej železničnej stanici. Prevádzka letiska s počiatočnou kapacitou 22 miliónov cestujúcich ročne sa začne v novembri 2011. Prevádzkovateľ už vypísal celoeurópske tendre na výstavbu vzletových a pristávacích dráh a inžinierskych sietí pre podzemnú stanicu, aby v prípade súhlasu súdu mohol začať s ihneď s výstavbou.
Podmienené schválenie
Prevádzkovateľ BBI nevylučuje, že súd stanoví určité podmienky, no je na túto možnosť pripravený. Spoločnosť vypracovala rôzne scenáre tak, aby neohrozili časový ani finančný plán. Neuvádza však, o koľko sa výstavba predraží. Ak by súd zakázal, napríklad, nočnú premávku, poškodilo by to nákladné lietadlá, ktoré využívajú letiská najmä v noci. V takom prípade však BBI nemôže počítať s tým, že sa po Frankfurte a Mníchove stane dôležitou leteckou križovatkou. Otázne je aj to, či letisko dokáže splniť obchodné plány, ktoré počítajú s dvojcifernou výnosnosťou.
Zamietnutie
Ak súd zamietne plánovacie rozhodnutie, zostane všetko tak ako doteraz. Plán B totiž neexistuje. Berlín by musel vystačiť s letiskami Tegel, Tempelhof a Schönefeld. To však znamená, že výrazný rast leteckej dopravy sa Berlínu vyhne a mesto sa bude musieť vzdať hospodárskeho rastu a 40-tisícov nových pracovných miest.