Rastúca internacionalizácia ponúka európskym krajinám veľkú šancu na zvýšenie zamestnanosti. Konzultačná spoločnosť McKinsey v najnovšej štúdii, na ktorej sa zúčastnili manažéri viac než 50 medzinárodných spoločností najmä z automobilového, elektronického a strojárskeho priemyslu, hodnotí dosah presúvania pracovných miest do zahraničia, v odbornej reči offshoringu.
Štúdia prichádza k záveru, že spoločnosti síce dosahujú vysoké úspory, no európske ekonomiky môžu veľa stratiť, ak nevykonajú štrukturálne reformy. Tento výsledok je v ostrom kontraste k situácii v USA, kde offshoring amerických spoločností do Indie prináša ekonomike 1,14 miliardy dolárov. Offshoring v tomto prípade prináša nielen úspory nákladov, vzostup ziskov a exportu, ale aj repatriáciu ziskov a tvorbu nových pracovných miest.
Podobná analýza situácie v Nemecku ukazuje, že spoločnosti ušetria oveľa menej než ich americká konkurencia, pretože jazykové a kultúrne rozdiely zvyšujú náklady na outsourcingové projekty. Navyše sa zameriavajú na východnú Európu, kde sú mzdy a infraštrukturálne náklady oveľa vyššie než v iných krajinách, napríklad v Indii. Nemecko nevyužíva možnosť vývozu technológií a spoločnosti nerepatriujú svoje zisky. Štúdia zistila, že v posledných troch rokoch dosiahla takmer polovica firiem úspory ani nie 10 percent, kým viac než 30-percentné úspory zaznamenalo iba deväť percent spoločností.
Hlavný rozdiel však spočíva v obmedzenej schopnosti nemeckých pracujúcich nájsť si nové zamestnanie. Ak by miera opätovnej zamestnanosti v Nemecku dosiahla takmer 70 percent ako v USA, offshoring by hospodárstvu priniesol 1,05 eura za každé euro firemných výdavkov v zahraničí. McKinsey odhaduje, že miera opätovnej zamestnanosti v Nemecku dosahuje iba 40 percent, čo znamená, že zisk pre nemeckú ekonomiku je iba 80 centov. Ako pre denník Die Welt povedal riaditeľ McKinsey Raimund Diederichs, mnohé firmy jednoducho podcenili náklady, ktoré sa spájajú s offshoringom, napríklad nezohľadnili náklady na miestnych dodávateľov a odberateľov alebo náklady pre nemecký manažment v danej lokalite.
Odpoveďou však nemôže byť protekcionizmus. Starnúca nemecká populácia a nízka pôrodnosť spôsobia v nadchádzajúcich rokoch pokles počtu ľudí v produktívnom veku, takže zamestnanci v zahraničí budú musieť dodávať lacné produkty a služby, ak si Nemecko bude chcieť zachovať alebo zlepšiť životnú úroveň. Namiesto toho, aby sa nemeckí politici pozerali na outsourcing ako na hrozbu, mali by ho považovať za dôvod na štrukturálne reformy, ktoré Nemecko potrebuje už dávno.
Prípad Nemecka by mal predstavovať varovanie pre ostatné európske krajiny. Ak chce Európa ťažiť z offshoringu, politici sa musia postarať o väčšiu pružnosť trhov práce a prehodnotiť pravidlá, ktoré brzdia hospodársku súťaž a inovácie.
StoryEditor