Plnenie cieľov Kjótskeho protokolu o znižovaní emisií skleníkových plynov výrazne zníži hospodársky rast v Európe, uviedla vo svojej štúdii Medzinárodná rada pre tvorbu kapitálu (ICCF). Podľa jej najnovších prognóz sa do roku 2010 hospodársky rast Španielska zníži o tri percentá, zatiaľ čo rast Talianska sa zredukuje o dve percentá. Pokles ekonomického rastu pocítia aj ďalšie ekonomiky vrátane Nemecka (o 0,8 percenta) a Veľkej Británie (o 1,1 percenta). Plnenie cieľov Kjótskeho protokolu však zasiahne nielen do ekonomického rastu európskych štátov, ale negatívne ovplyvní aj niekoľko stotisíc pracovných miest, uvádza sa v štúdii. Ako ďalej informovala agentúra Reuters, znižovanie emisií spôsobí stratu minimálne 200-tisíc pracovných miest tak v Španielsku, ako aj v Nemecku, Taliansku alebo vo Veľkej Británii.
"Splnenie cieľov z Kjóta bude ťažšie než si dokážeme teraz predstaviť," upozornil britský premiér Tony Blair. Ako dodal, "žiadna krajina neobetuje svoju ekonomiku len preto, aby splnila svoje záväzky".
Práve ekonomické dosahy boli kľúčové pri rozhodovaní USA a Austrálie, ktoré sa k protokolu nepripojili, uviedla britská mediálna spoločnosť BBC.
Odborníci z ICCF predpokladajú, že plnenie Kjótskeho protokolu si vyžiada zvýšenie cien energií, podľa nich sa cena elektrickej energie do roku 2010 zvýši priemerne o 26 percent, zatiaľ čo ceny zemného plynu za rovnaké obdobie vzrastú o 41 percent.
Problémom však podľa ICCF je tiež, že Kjótsky protokol neobsahuje právne záväzné ciele pre rozvojové a v súčasnosti rýchlo rastúce ekonomiky Číny alebo Indie, hoci práve tie dnes patria k veľkým znečisťovateľom ovzdušia.
Kjótsky protokol okrem iného zavádza systém obchodovania s povoleniami na emisie. Krajina, ktorá neminie všetky svoje kvóty, ich môže predať väčšiemu znečisťovateľovi, ktorému vlastné kvóty nestačia. Ak si krajina nekúpi dodatočné a prekročí povolené limity, dostane podľa protokolu pokutu.
Európske krajiny musia navyše plne rešpektovať tie časti Kjótskeho protokolu, v ktorých sa predpokladá zvýšenie podielu obnoviteľných energií pri výrobe elektrickej energie.
Napríklad Maďarsko bude musieť v roku 2010 mať 3,6 percenta elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov oproti 0,5 percenta v roku 2000. Je to ambiciózny cieľ vzhľadom na nepriaznivú situáciu krajiny v danej oblasti. Iné štáty bohatšie na možnosť získavania energie z iných zdrojov, napríklad vodných tokov, dostali vyššie ciele, Litva 29 percent zelenej energie alebo Lotyšsko dokonca 61 percent.
Vedci spochybňujú ciele Kjótskeho protokolu
Kjótsky protokol o znižovaní emisií skleníkových plynov vstúpil do platnosti 16. februára.
Protokol, ktorý podpísali v roku 1997 v japonskom Kjóte, obsahuje právne záväzné limity pre emisie šiestich chemických látok, najmä však CO2, ktoré sú zodpovedné za globálne otepľovanie klímy.
Dokument ratifikovalo 141 krajín, zachránila ho však až ratifikácia v Rusku koncom minulého roka. Bez nej by sa nepodarilo splniť podmienku, aby protokol ratifikovalo najmenej 55 krajín, ktoré zároveň predstavujú najmenej 55 percent celosvetových emisií skleníkových plynov.
Cieľom protokolu je v rokoch 2008 až 2012 znížiť celkové emisie škodlivých plynov o 5,2 percenta oproti úrovni z roku 1990. Keďže od protokolu po jeho podpise odstúpili USA a Austrália, ktoré ako vyspelé krajiny patria medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia, vedci pochybujú o možnosti splniť tento cieľ. Odhadujú, že bez týchto dvoch krajín sa do roku 2012 podarí znížiť emisie len o dve až tri percentá.