Podľa denníka Financial Times ropné podniky od minulého roka zvýšili svoju celkovú trhovú hodnotu približne o 400 miliárd dolárov.
Kým vzostup cien v minulosti obyčajne sprevádzala recesia, tentoraz nastalo zvýšenie cien ropy v období silného svetového hospodárstva a vysokého dopytu po ropných produktoch, pod ktorý sa podpísal výrazný ekonomický rozmach Číny. Vzostup cien však pre väčšinu spoločností znamená vyššie náklady, hoci mnohé dokázali tieto nepriaznivé dôsledky zvládnuť vďaka vysokému dopytu a vyššej produktivite. Mnohé firmy tak boli schopné zlepšiť svoje bilancie a do svojich úspechov zapojiť aj akcionárov vo forme skupovania akcií alebo vyplácania dividend. Najvýraznejším príkladom bol Microsoft, ktorý vyplatil mimoriadne dividendy v celkovej hodnote 32 miliárd dolárov.
Firmy zbohatli
Akciové trhy sa v priebehu minulého roka naďalej zotavovali z historického minima v marci 2003. Tento priaznivý vývoj znamená aj to, že spoločnosti v rebríčku majú oproti minulému roku vyššiu trhovú hodnotu. Ich celková hodnota dosahuje 18,947 bilióna dolárov v porovnaní s vlaňajšími 17,137 bilióna dolárov. Kým vlani mala spoločnosť Johnson Controls na 500. mieste trhovú kapitalizáciu 10,9 miliardy dolárov, v tomto roku je na poslednom mieste japonská elektronická firma Ricoh s hodnotou 12,7 miliardy dolárov.
Oživenie podnikateľskej dôvery zas prinieslo zvýšenie fúziových a akvizičných aktivít, čo však znamená aj to, že mnohé etablované mená zmizli zo zemského povrchu. Napríklad Bank One sa spojila s JP Morgan Chase, Aventis so Sanofi-Synthelabo, AT&T Wireless s Cingular Wireless a Abbey National so Santander Central Hispano.
Ostatné spoločnosti sa z rebríčka stratili z oveľa prozaickejších dôvodov. Roky strát znamenali vylúčenie z rebríčka pre Marks and Spencer, ktorý v minulosti predstavoval synonymum britského maloobchodu. A dve hviezdy telekomunikačného rozmachu - Nortel Networks a Lucent Technologies - sú zasa príliš malé na to, aby sa mohli umiestniť v FT 500.
Dominancia USA pokračuje
Z geografického hľadiska rebríčku jednoznačne dominujú USA, ktoré tu zastupuje 200 spoločností. Napriek tomu dominancia USA postupne upadá čiastočne preto, že sa začínajú vzmáhať ešte donedávna zaznávané krajiny ako Rusko, Čína či Saudská Arábia. Ďalšou príčinou tohto vývoja je aj oslabovanie dolára oproti ostatným menám.
Druhou najviac zastúpenou krajinou je Japonsko so 44 firmami, hoci v priebehu minulého roka z rebríčka vypadlo 25 percent jeho spoločností. Tretia je Veľká Británia, hoci z hľadiska trhovej hodnoty zastúpených podnikov je na druhom mieste. Prvú šestku uzatvára Francúzsko, Kanada a Nemecko, čím G7 potvrdila svoj štatút skupiny priemyselne najrozvinutejších krajín sveta.
Najlepšie umiestnenou ázijskou spoločnosťou (mimo Japonska) sa stal juhokórejský Samsung Electronics na 52. mieste s trhovou hodnotou 72,780 miliardy dolárov. Jeho úspechy na trhu mobilných telefónov sú natoľko pozoruhodné, že investori mu prisudzujú vyššiu hodnotu než trhovej jednotke Nokia (54. miesto a 72,314 miliardy dolárov).
Banky vo víťaznom ťažení
Podľa sektorov má najväčšie zastúpenie bankovníctvo: v rebríčku sa nachádza 74 bánk s trhovou kapitalizáciou nad tri bilióny dolárov. Podobne ako ropný priemysel, aj bankovníctvo má svoje giganty, z ktorých päť najväčších disponuje trhovou hodnotou viac než 100 miliárd dolárov.
Banky v posledných 20 rokoch ťažili z kombinácie nízkych úrokových sadzieb, rozvíjajúcich sa akciových trhov a rastúceho dopytu po úveroch. Hoci tento sektor predstavuje približne 35 percent ziskov amerických spoločností, vznikli vážne pochybnosti o dlhodobej udržateľnosti tohto stavu. Nízke krátkodobé úrokové sadzby a výnosy dlhopisov v USA by pri možnom objavení nedobytných dlhov mohli viesť k poklesu ochoty americkej verejnosti zadlžiť sa nanovo.
Sektor informačných technológií stále stráca pôdu pod nohami. Vlani bolo v rebríčku 33 hardvérových spoločností s kombinovanou kapitalizáciou 1,203 bilióna dolárov, v tomto roku ich je už len 24 a ich trhová hodnota klesla na 1,031 bilióna dolárov. Nadmerné kapacity a neochota niektorých firemných klientov uvoľniť nové investície do informačno-technologického vybavenia podstatne komplikuje situáciu sektora.
Darwinovský boj kapitalizmu
Do budúceho roka sa rebríček opäť zmení a Financial Times predpokladá, že niektoré zo súčasných komponentov rebríčka v nadchádzajúcich 12 mesiacoch "vyprodukujú" nie práve pozitívne novinové titulky.
FT500 je totiž akousi vzorkou darwinovského boja kapitalizmu, v ktorom prežijú iba najsilnejšie spoločnosti. Napríklad index popredných amerických spoločnosti S&P500 sa začal zverejňovať v roku 1957 a po 40 rokoch zostalo v rebríčku iba 74 z pôvodných 500 komponentov. Podobný vývoj nastal aj s britským indexom FTSE100, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1984. Pri oslavách 20. výročia v minulom roku však z pôvodných firiem zostalo iba 23. Rozdielny osud nemá ani FT500. Z prvej desiatky z roku 1996 zostali v rebríčku len tri: General Electric, Exxon Mobil a Royal Dutch/Shell. Niektoré zmeny sú enormné. Napríklad, kým v prvom roku vydania bol na prvom mieste japonský Nippon Telegraph & Telephone, v tomto roku je na 50. mieste a jeho dcéra NTT DoCoMo na 42. priečke. Telekomunikačný gigant AT&T, ktorý kedysi patril medzi najobdivovanejšie mená medzinárodnej scény, zasa bol v roku 1996 na štvrtom mieste a v súčasnosti sa o jeho akvizíciu usiluje konkurenčný SBC Communications.
Niekto tieto zmeny oslavuje ako dôkaz úspechov kapitalizmu. Staré, nepružné spoločnosti klesajú a na ich miesto sa tlačia nové dravé a inovatívnejšie firmy. No iní sú menej nadšení a poukazujú na odvrátenú stránku. Vždy, keď nejaká spoločnosť klesne alebo zmizne, trpia ľudia. Zamestnanci prídu o prácu, ich život a rodiny sú v mnohých prípadoch rozvrátené, trhajú sa priateľské zväzky a dôchodcovia, ktorí svoj život zasvätili jednej firme, sa nedočkajú vďaky za to, že budovali niečo trvalé.
A to všetko iba preto, aby sa uspokojili krátkodobé chúťky investorov. Kritici pochybujú, či uvedené čísla sú naozaj správnym meradlom hodnoty. Ani jedno nevypovedá o spôsobe, akým sa spoločnosť správa k svojim zamestnancom alebo čo robí pre miestnu komunitu, napríklad podporou pre charitu či školy. Čo už len o tom môže vedieť akciový trh?
| Najväčšie spoločnosti sveta | |||
| Spoločnosť | Krajina | Sektor | Trhová kapitalizácia (mld. USD) |
| General Electric | USA | rôzny priemysel |
382,233 |
| Exxon Mobil | USA | ropa & plyn |
380,567 |
| Microsoft | USA | softvér |
262,974 |
| Citigroup | USA | bankovníctvo |
234,436 |
| BP | Británia | ropa & plyn |
221,365 |
| Wal-Mart | USA | maloobchod |
212,209 |
| Royal Dutch/Shell | Holandsko/Británia | ropa & plyn |
210,630 |
| Johnson & Johnson | USA | farmaceutika |
199,711 |
| Pfizer | USA | farmaceutika |
195,944 |
| Bank of America | USA | bankovníctvo |
178,765 |
| Zdroj: Financial Times | |||