StoryEditor

Udávanie firiem sa sťaží

11.12.2006, 23:00
Európska komisia upravila pravidlá pre "udavačov" v kauzách, ktoré sa týkajú kartelových dohôd. Rozhodnutie komisie vyvolalo negatívne reakcie právnikov na obidvoch stranách Atlantického oceána.

Európska komisia upravila pravidlá pre "udavačov" v kauzách, ktoré sa týkajú kartelových dohôd. Rozhodnutie komisie vyvolalo negatívne reakcie právnikov na obidvoch stranách Atlantického oceána.
Podľa informácií denníka Wall Street Journal Europe komisia chce takto presne určiť podmienky, za akých môže udávajúca firma získať imunitu proti udeleniu vysokých pokút za účasť na cenových karteloch a iných krokoch, ktoré nie sú v súlade s pravidlami platnými na voľnom trhu.
Nerovnaké pravidlá
Právnici však protestujú, že nové pravidlá žiadajú za poskytnutie imunity príliš veľa podrobných informácií od udávajúcej firmy, respektíve jej zamestnancov. Navyše, kritizujú komisiu za nedostatočnú spoluprácu s USA a ďalšími krajinami, ktoré tiež využívajú podobný systém. Práve veľké podniky, ktoré mávajú problémy s kartelovým dohodami, sú aktívne na viacerých kontinentoch. V prípade podozrenia z fixovania cien by únia mala mať s ostatnými obchodnými partnermi rovnaké pravidlá a s nimi aj spolupracovať. To sa však podľa právnikov nedeje.
Kartely to môžu mať ľahšie
Udávanie sa medzi firmami sa začalo rozmáhať po roku 2002, v ktorom únia schválila tzv. podporu politiky udavačstva. V rámci tejto politiky sa člen kartelu môže zbaviť problémov tým, že kartelovú dohodu úradom oznámi a ostatné firmy udá. Tých potom čakajú obrovské sankcie, podľa agentúry Reuters niekedy vo výške až 10 percent ročného obratu. Šanca uniknúť nemalým finančným postihom takto zvýšila udávanie medzi podnikmi a počet usvedčených podnikov vzrástol z približne 1,5 prípadu ročne pred rokom 2002 na osem do roka.
Pravdepodobne príliš vysoký počet udaní presvedčil komisiu, ktorá štyri roky sledovala fungovanie systému, aby udavač bol povinný poskytnúť podrobnejšie informácie, ak chce získať imunitu. Udavači teraz musia, napríklad, jednoznačne zverejniť svoju vlastnú úlohu v karteli. Brusel si tak možno sťaží odhaľovanie cenových kartelov v budúcnosti, na rozdiel od USA, kde podmienky pre takto "aktívne" firmy ostali výhodnejšie.

Rozdiely medzi EÚ a USA
Problém
USA
Dôkazy
vyžaduje detailné informácie na poskytnutie imunity vyžaduje len obmedzené informácie
Imunita dostane ju okolo 75 percent udavačov dostane ju prakticky každý z udavačov
Trestné stíhanie nemôže začať trestne stíhať účastníkov kartelu majú právomoc trestne stíhať firmy alebo ich vedenie

Najväčšie pokuty Bruselu
(poradie je podľa výšky pokuty)
November 2006 - EÚ potrestala pokutou 519 miliónov eur päť firiem za kartel na trhu so syntetickým kaučukom. Pokutu dostali Shell, americký Dow Chemical, talianska Eni, poľský Trade-Stomil a český Unipetrol. Ten dostal pokutu 17,5 milióna eur.
September 2006 - únia dala pokutu 314,7 milióna eur 30 firmám za kartel pri cenách medených fittingov. Najvyššiu dostal holandský Aalberts (100,8 milióna eur).
Január 2005 - holandský chemický koncern Akzo Nobel, nemecký Hoechst a francúzska Arkema dostali pokuty 84,38 mil. eur, 74,03 milióna, respektíve 58,5 milióna eur za cenové dohody pri výrobe kyseliny monochlóroctovej, ktorá sa používa pri výrobe lepidiel, ale aj liečiv a kozmetiky.
Júl 2005 - škandinávske aerolínie SAS museli zaplatiť pokutu 39,4 milióna eur za kartelovú dohodu o rozdelení severského trhu s konkurenčnou Maersk Air.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/podniky-a-trhy, menuAlias = podniky-a-trhy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
22. november 2024 04:38