Tak znejú závery najnovšej štúdie konzultačnej spoločnosti Booz Allen Hamliton. Hoci nie vždy išlo o vynútené "letecké dni", najväčšie firmy sveta prepustili štyrikrát viac výkonných riaditeľov než v roku 1995 a tento spôsob rozlúčky tvoril až polovicu všetkých vlaňajších prípadov.
Imperátor dovládol
Štúdia, na ktorej sa zúčastnilo 2 500 najväčších firiem podľa trhovej kapitalizácie, hovorí o vlne reformy v systéme riadenia spoločností, ktorá postupuje súkromným sektorom vo svete od konca 90. rokov. Tieto zmeny znamenajú koniec typu "imperátora", ktorý ešte donedávna vládol spoločnostiam a jeho úlohou bolo len spravovať majetok.
No situácia sa zmenila. Rastie vplyv a aktivita správnej rady a akcionári majú viac možností zbaviť sa riaditeľov, ktorí nedosahujú dobré výsledky. Najväčšie slovo majú inštitucionálni investori, investičné firmy a fondy. Napríklad miliardár Kirk Kerkorian nekompromisne požadoval od General Motors radikálnu reštrukturalizáciu a správca investičného fondu William Ackman od McDonald's predaj reštaurácií.
Zvonku či zvnútra?
Štúdia prišla aj k ďalšiemu zaujímavému poznatku. Výkonní riaditelia, ktorých firma získala "zvonku", mali v prvých dvoch rokoch pôsobenia vo funkcii až štyrikrát lepšie výsledky než kandidáti zvnútra firmy.
Príkladom môže byť Volkswagen, ktorý za šéfa značky VW prijal Wolfganga Bernharda. Ten si získal renomé sanáciou Chrysleru spolu s Dieterom Zetschem, ktorý teraz šéfuje DaimleruChrysleru. VW získal Bernharda vďaka tomu, že sa znepáčil bývalému šéfovi Daimleru Jürgenovi Schremppovi za priveľmi otvorené kritizovanie pomerov v Mercedese.
No z dlhodobého hľadiska lepšie výsledky dosahovali riaditelia, ktorých si firma zvolila spomedzi vlastných zamestnancov. Štúdia preto odporúča, aby spoločnosti, ktoré sa spoliehajú na ľudí zvonku, dodržiavali päťročný cyklus a prijali nového výkonného riaditeľa pred tým, ako sa výsledky znova začnú zhoršovať.
Neosvedčil sa ani tzv. učňovský model, keď si výkonný riaditeľ vychováva nástupcu. Príkladom je Európa, kde v posledných štyroch rokoch "následníci" dosahovali o päť percent horšie výsledky než ich predchodca.
| Fluktuácia šéfov najväčších firiem sveta | ||||||
|
(% z 2 500 firiem) |
1995 |
1998 |
2000 |
2002 |
2004 |
2005 |
| Severná Amerika | 10,5 | 10,6 | 17,9 | 11,0 | 12,9 | 16,2 |
| Európa | 3,2 | 6,2 | 9,8 | 11,4 | 16,8 | 15,3 |
| Japonsko | 15,0 | 12,5 | 14,5 | 9,7 | 15,5 | 19,8 |
| Ázia/Tichomorie | 4,5 | 2,3 | 3,7 | 9,1 | 17,2 | 10,5 |
| Svet | 9,0 | 8,4 | 12,9 | 10,8 | 14,7 | 15,3 |
| Zdroj: Booz Allen Hamilton | ||||||