Boj proti terorizmu alebo špionáž voči európskym firmám?

Po tom, čo sa zistilo, že Američania už od 11. septembra 2001 sledujú bankové transakcie po celom svete, začali sa európske firmy obávať následkov. Sú presvedčené, že USA pod pláštikom boja proti terorizmu v skutočnosti potichu získavajú údaje o ich aktivitách, informoval týždenník Business Week.
Belgická spoločnosť SWIFT (Spoločnosť pre celosvetovú medzibankovú finančnú telekomunikáciu) je centrom svetového bankovníctva. Napojená je približne na 7 800 bánk a maklérskych firiem. Do pozornosti sa dostala koncom júna, keď americké denníky New York Times, Wall Street Journal a Los Angeles Times zverejnili, že americká tajná služba CIA, Federálny úrad vyšetrovania (FBI) a ďalšie úrady Bushovej administratívy už takmer päť rokov využívajú údaje zhromažďované SWIFT-om.

Údaje o cenách a zákazníkoch
Zistenie vyvolalo pobúrenie nielen medzi organizáciami zastupujúcimi práva na súkromie obyvateľov v jednotlivých krajinách, ale aj firiem. Štandardizovaný transferový formát SWIFT-u obsahuje všetky citlivé údaje o zadávateľovi bankového transferu, ako aj príjemcovi. Patria sem meno, číslo bankového účtu, adresa, objem financií, ako aj účel, na aký sú poskytované.
V prípade firiem tak SWIFT môže poskytnúť údaje o cenách ich tovaru, dodávkach a zákazníkoch. To podľa nemeckého manažéra v jednej z amerických spoločností, prirodzene, vyvoláva obavy, že "Američania kontrolujú zahraničné firmy s celosvetovou pôsobnosťou, ktoré sú pre nich strategicky dôležité".
Takýto scenár nevylučuje ani Európsky parlament. Ten podľa svojej oficiálnej stránky euroobserver dal najavo, že "sledovanie bankových transferov zo strany CIA dáva možnosť na rozsiahlu hospodársku a priemyselnú špionáž". Zároveň vyzval Európsku centrálnu banku, aby potvrdila, či o kauze vedela.

Studená vojna medzi firmami
Konflikt tohto druhu medzi USA a Európou vôbec nie je nový. V roku 2000 zverejnil britský novinár Campbell, že Američania začali niekdajší špionážny systém Echelon, používaný v časoch studenej vojny proti ZSSR a jeho spojencom, využívať na priemyselnú špionáž aj proti vlastným spojencom. Najmä proti anglicky nehovoriacim národom. Takto v 90. rokoch zlikvidovali kontrakty Airbusu v Saudskej Arábii za 6 miliárd dolárov. Neskôr údajne aj americký výrobca zbraní Raytheon takto získal kontrakt za 1,4 miliardy dolárov v Brazílii na úkor francúzskej Thomson-CSF. Podľa Campbella však Američania získali až stovky kontraktov na úkor európskych a japonských podnikov. Drvivú väčšinu za vlády Billa Clintona.

Clintonova špionáž
Pobúrenie Bruselu Američanov nevyviedlo z rovnováhy a v roku 1996 Bill Clinton podpísal zákon o špionážnych aktivitách, ktorý podľa novín Christian Science Monitor umožňoval tajným službám zbierať informácie o zahraničných podnikoch. Práve Clintonova administratíva začala klásť dôraz na priemyselnú špionáž a v čase, keď Washington vytvoril Radu národnej bezpečnosti aj Národnú radu pre ekonomiku. Tá, ako dodal Christian Science Monitor, pravidelne spolupracuje s CIA či NSA - Úradom pre národnú bezpečnosť, ktorý je známy ako najväčšia agentúra na svete, čo sa týka odpočúvania.