StoryEditor

Firmy sa nakazili akvizičnou horúčkou

01.08.2006, 00:00

Vysoké zisky a nízke úrokové sadzby motivujú čoraz viac spoločností vo svete na fúzie a akvizície. Ich hodnota by tak mohla dosiahnuť rekordnú úroveň.
"Akvizičný rok 2006 pravdepodobne zlomí všetky rekordy," cituje predstaviteľa konzultačnej spoločnosti KPMG Thomasa Ehrena denník Die Welt. Ako sa odvoláva na štúdiu KPMG, hoci kríza kapitálových trhov na prelome tisícročí takmer úplne zabrzdila fúziovú a akvizičnú aktivitu, objem oznámených transakcií medzičasom prekonal úroveň rekordného roka 2000.
Hodnota transakcií v prvom polroku medziročne vzrástla o 37 percent približne na 1,96 miliardy dolárov, v prepočte takmer šesťdesiat miliárd korún. Zvýšil sa aj počet ohlásených transakcií o štrnásť percent na 16 259 a najviac peňazí smerovalo do Veľkej Británie, Francúzska a Španielska.
Denník Die Presse uvádza, že mimoriadna aktivita nastala v Európe, kde hodnota fúzií a akvizícií v prvom polroku vzrástla o 74 percent na 788 miliárd eur, v prepočte vyše tridsať biliónov korún. Hoci najväčšiu pozornosť priťahovali akvizičné boje o luxemburskú oceliareň Arcelor, nemecký farmaceutický koncern Schering či španielsky energetický podnik Endesa, horúčkovitejšou aktivitou sa vyznačovali banky, burzy a poisťovne. No ak nemecký koncern E.ON prevezme Endesu, pôjde podľa hodnoty zhruba 57 miliárd dolárov o najväčšiu fúziu v Európskej únii od roku 2000, keď sa spojil Mannemann a Vodafone.
Analýza bilancií tisícky popredných svetových spoločností na základe trhovej kapitalizácie podľa Die Weltu ukazuje, že nízka zadlženosť poskytuje firmám manévrovací priestor na ďalšie akvizície. Zanedbateľná nie je ani spolupráca finančných a strategických investorov, ako je to v prípade hudobného vydavateľstva BMG nemeckého mediálneho koncernu Bertelsmann, o ktoré sa uchádza súkromný investičný fond Kohlberg Kravis Roberts (KKR) a najväčšie hudobné vydavateľstvo sveta EMI.
Ehren poukázal aj na Rusko a Áziu, ktorá čoraz častejšie pozerá na západ. Napríklad americký časopis Forbes vypočítal súkromný majetok stovky najbohatších Rusov na 248 miliárd dolárov, v prepočte 7,3 bilióna korún.
Prvou lastovičkou môže byť snaha Severstali o spojenie s Arcelorom, no ruské koncerny operujú prakticky po celom svete. Napríklad štátna Alrosa ťaží diamanty v Angole a Botswane, výrobca koňaku Kin pestuje hrozno vo Francúzsku, Altervest vyrába zmrzlinu v Nemecku, Rusal ťaží bauxit v Novej Guinei a Lukoil má ropné polia v Iraku, Saudskej Arábii a Kolumbii.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/podniky-a-trhy, menuAlias = podniky-a-trhy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
25. november 2024 00:16