Celkové náklady na zimnú údržbu regionálnych ciest sa vo väčšine krajov pohybujú od 60 do 70 miliónov korún. Napríklad v Košickom kraji majú na zimnú údržbu vyčlenených vyše 60 miliónov korún. Časť z nich už minuli v prvých mesiacoch roka. Podľa generálneho riaditeľa košickej správy ciest Pavla Šoltésa sú zdroje, ktoré dostali, nedostatočné, a už čoskoro ich budú musieť zvýšiť takmer o päť miliónov korún.
Najväčším problémom, s ktorým zápasí väčšina správ ciest, je zastaraná technika. Posýpače, snežné pluhy i ďalšie zariadenia sú po lehote životnosti a je len otázkou času, kedy definitívne doslúžia. "Tento rok sme žiadne nové stroje nekúpili. Väčšina našich zariadení je stará dvadsať až tridsať rokov a vyžadujú si permanentné investície do opráv. Len na generálne opravy sme tento rok dali jedenásť miliónov," konštatuje vedúci oddelenia cestného hospodárstva nitrianskeho kraja Stanislav Ďurica. Päť regionálnych správ ciest v tomto kraji spravuje vyše dvetisíc kilometrov ciest druhej a tretej triedy. V prípade potreby alebo výpadku techniky spolupracujú aj s externými firmami. V minulom roku však ich výkony tvorili len necelé percento z celkových výdavkov na zimnú údržbu.
Podobne nepriaznivá situácia je aj v Bratislavskom samosprávnom kraji, ani ten v tomto roku nenakúpil žiadne nové mechanizmy. "Máme na to v rozpočte len sedem miliónov korún. Iba s veľkými ťažkosťami sa nám darí udržať techniku v prevádzke. Na nevyhnutné opravy a modernizáciu sme mali k dispozícii približne dva milióny korún," tvrdí výrobný námestník bratislavskej Regionálnej správy ciest Jozef Prokop.
Nedostatok peňazí na novú techniku sa radikálnym spôsobom pokúsil vyriešiť Žilinský samosprávny kraj. Údržbu všetkých ciest budú zabezpečovať dodávateľským spôsobom prostredníctvom piatich súkromných firiem, ktoré vybrali vo verejnej súťaži. Napríklad Hydroekol z Dolného Kubína bude udžiavať viac ako 300 kilometrov ciest na Orave. Podľa zástupcu firmy Ľubomíra Šaštínskeho je táto zákazka obojstranne výhodná. "Sľubujeme si od toho efektívnejšiu zimnú údržbu, ktorú podľa nás externé firmy dokážu lepšie zabezpečiť. Nový model nás zároveň odbremení od investícií do modernizácie a nákupu techniky," informuje vedúci oddelenia pozemných komunikácií Ferdinand Lesňák. Subdodávatelia si medzi sebou rozdelia balík 60 miliónov korún, ktoré kraj vyčlenil na nastávajúcu zimnú sezónu.
Vyššie územné celky zabezpečujú údržbu aj niektorých vybraných úsekov ciest prvej triedy, ktoré patria pod Slovenskú správu ciest. Jedinou výnimkou je Trnavský samosprávny kraj, ktorý vo svojom pláne zimnej údržby s cestami prvej triedy nepočíta. "V kraji máme 1 578 kilometrov ciest druhej a tretej triedy, na tie sa sústredíme," dodáva krajský hovorca Ivan Krajčovič. Aj Trnava má podľa neho veľké problémy so zastaranou technikou. Na jej obnovu v tomto roku vyčlenili 28 miliónov korún. Nové posypové vozidlá však budú môcť použiť až počas budúcej zimy, pretože výberové konanie na ich dodávku bude ukončené až prvej polovici budúceho roka.
Ani na kvalitné posypy nie sú peniaze
Vážnym problémom zimnej údržby ciest sú aj chýbajúce peniaze na kvalitné posypové materiály. Tie sa na celkových nákladoch podieľajú asi 55 percentami, zvyšok tvoria pohonné látky, mzdy a rôzny doplnkový materiál. Na poľadovicu a utlačený sneh sa vo väčšine prípadov používa inertný posypový materiál. Zväčša ide o piesok alebo drobnú kamennú drvinu. Napriek kritike ekológov sa stále pomerne často, najmä vo väčších mestách, používa soľ. Iba ojedinele sa zatiaľ používajú moderné chemické posypové látky, ktoré zľadovatenú vrstvu na vozovke rozpustia a zároveň bránia jej opätovnému zamrznutiu, ako napríklad Tonacal, Trans Heat BL alebo chlorid horečnatý. Podľa cestárov sú dôvodom najmä vysoké náklady na nákup takýchto materiálov. Zdroje vyčlenené samosprávnymi krajmi totiž väčšinou vystačia iba na obstaranie najlacnejších posypov. Napríklad tisíc litrov chloridu horečnatého stojí asi 13-tisíc korún, no tona soli sa dá zaobstarať za 3-tisíc korún.
| Dĺžka ciest II a III. triedy, na ktorých kraje zabezpečujú zimnú údržbu | |
| Bratislavský samosprávny kraj |
511 km |
| Trnavský samosprávny kraj |
1 587 km |
| Nitriansky samosprávny kraj |
2 010 km |
| Trenčiansky samosprávny krajä |
1 603 km |
| Banskobystrický samosprávny kraj |
2 345 km |
| Žilinský samosprávny kraj |
1 427 km |
| Prešovský samosprávny kraj |
2 348 km |
| Košický samosprávny kraj |
1 953 km |
| Zdroj: hn | |