Federácia európskych zamestnávateľov (FedEE) vyčíslila náklady slovenských firiem na hodinovú prácu na 105,44 koruny. Generálny sekretár FedEE Robin Chater podotkol, že toto číslo vyjadruje medián, teda presný stred štatistickej vzorky. "Konečnú správu o nákladoch na zamestnávanie vydáme do dvoch týždňov," avizuje Chater.
Zostávame najlacnejší
Slovenské náklady na zamestnancov napriek svojmu prudkému rastu zostávajú jedny z najnižších spomedzi európskych krajín. Práve nižšie personálne náklady pomáhajú Slovensku lákať do krajiny nových investorov. "Nemyslím si, že túto konkurenčnú výhodu v dohľadnom čase stratíme," upokojuje analytik Ľudovej banky Mário Blaščák s odvolaním sa na stále nízku úroveň platov v porovnaní s inými štátmi.
Podľa Chatera z FedEE je Slovensko pre zamestnávateľov napriek rýchlemu rastu nákladov na pracovnú silu stále treťou najlacnejšou európskou destináciou. "Z pohľadu zamestnávateľov sú lacnejší už len Bulhari a Rumuni," podotkol Chater. Rumunsko a Bulharsko rozšíria európske spoločenstvo o rok.
Slovensko má z krajín európskej dvadsaťpäťky najnižšiu hodinovú mzdu. Slováci zarobia podľa údajov FedEE za hodinu 106 korún bez bonusov a nadčasov, Česi v prepočte o tridsať korún viac. Poliaci dostanú za hodinu práce 144 korún. Najmenej sa firmám oplatí zamestnávať v Nemecku, kde hodinová mzda priemerného zamestnanca predstavuje 675 korún.
Nielen platy, ale aj dane
Nízke platy sa síce zamestnancom nepáčia, no Slovensku pridávajú na atraktívnosti v očiach investorov. "Príčiny príchodu firmy Yazaki na Slovensko boli rôzne. Určite zavážila lacná pracovná sila," povedal Radovan Ižold, manažér logistiky slovenskej vetvy spoločnosti. Firma vznikla v roku 1994, keď po krachujúcich podnikoch zostalo bez práce veľa skúsených ľudí, dodal Ižold.
"Určite, nízke mzdy boli tiež rozhodujúce. Vtedy sa počítalo, že Slovensko sa priblíži so mzdami do dvadsiatich rokov, je to však pomalšie," informoval riaditeľ podniku INA Skalica Dušan Bernhauser. "Samozrejme, že v Nemecku (koncern INA sídli v Nemecku, pozn. red.) si boli vedomí vzdelanosti našich ľudí," dodal Bernhauser.
O príchode spoločnosti Panasonic Electronic Devices na Slovensko rozhodla materská spoločnosť. "Predpokladáme, že o vstupe na Oravu a do Starej Ľubovne rozhodovala dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily, ekonomická situácia na Slovensku a jej výhľad do budúcnosti, ako aj náklady na pracovnú silu," informoval Miroslav Sochuliak z Panasonicu.
Lacná pracovná sila nie je jediným lákadlom Slovenska. "Azda najväčším lákadlom je daňová optimalizácia, rovná 19-percentná daň a žiadna daňová zaťaženosť z dividend," povedal spolumajiteľ spoločnosti Slovanorg Ivan Neúročný. "Hlavný dôvod príchodu našej spoločnosti boli najmä už existujúce priestory," povedala manažérka ľudských zdrojov slovenskej pobočky spoločnosti, ktorá si neželá byť menovaná.
| Top 10 v raste pracovných nákladov | |
| Lotyšsko | 16,60% |
| Estónsko | 14,20% |
| Litva | 13,70% |
| Slovensko | 9,20% |
| Luxembursko | 7,70% |
| Maďarsko | 7,60% |
| Slovinsko | 7,50% |
| Česko | 6,50% |
| Poľsko | 5,30% |
| Rakúsko | 3,80% |
| Zdroj: Eurostat, 4. štvrťrok 2005 | |