Preniesť vynález do praxe nie je ľahká ani lacná záležitosť. Ochrana nových technických riešení na Slovensku vyžaduje si desiatky tisíc korún. V Európskej únii sa už náklady na poplatky rátajú v státisícoch. Finančne náročné je aj zaviesť vynález do výroby a následne dostať k používateľovi, teda zákazníkovi. Zhodli sa na tom aj traja slovenskí vynálezcovia ocenení na tohtoročnej 53. svetovej výstave inovácií, výskumu a nových technológií Eureka v Bruseli. Traja Slováci uspeli v konkurencii 800 účastníkov z 35 štátov, ktorí na výstave predviedli bezmála tisíc inovácií a vynálezov.
Vymyslí a aj vyrobí
Vladimír Lukáč, ktorý je autorom bezdušového bezpečnostného kolesa, nové technické riešenia nielen vymýšľa, ale sa ich snaží priniesť aj do života. Ocenené riešenie prihlásila do súťaže púchovská firma Etop, ktorej je zároveň majiteľom. "Prijali sme vo firme filozofiu nepredávať tvorivé riešenia iným spoločnostiam, ale využiť ich pre vlastnú výrobu. Všetky ekonomické prínosy tejto činnosti tak môžu zostať na Slovensku," vysvetľuje Lukáč. Podľa jeho názoru záleží na samotných vynálezcoch a autoroch nových technických riešení, akým spôsobom sa vyrovnajú s konkurenciou a inováciu využijú. "Nemá zmysel platiť poplatky za ochranu, ak nové riešenie nemá aplikáciu v praxi," upozorňuje.
Bezdušové bezpečnostné koleso ocenené v Bruseli je len jedným z viacerých výsledkov ekologického projektu, ktorému sa jeho spoločnosť Etop venuje desať rokov. Je zameraný na spracovanie a ďalšie využitie opotrebovaných pneumatík. Úlohou oceneného kolesa je zabezpečiť bezpečný dojazd prívesných vozíkov či agrotechniky a zároveň ochrániť klasickú pneumatiku a disk pred poškodením.
Riešenie odkúpila firma
Ocenený držiak plošných materiálov so zábranou podľa jeho autora Jozefa Červenka rozširuje spôsob využitia jeho základného vynálezu, a to úchytu plošných materiálov. Ten je od roku 2002 chránený Európskym patentom a národnými patentmi v 13 najvýznamnejších európskych krajinách. V súčasnosti prebieha patentová ochrana oceneného riešenia.
Hoci o patent prejavili záujem renomované firmy z Česka a Nemecka, Červenko previedol v roku 2002 na základe zmluvy všetky súvisiace priemyselné práva na bratislavskú spoločnosť PCP. Po dokončení príprav na sériovú výrobu bude podľa neho firma schopná riešiť tri z desiatich už existujúcich aplikácií. Uplatnenie by mali nájsť v interiérovej tvorbe, stavebníctve či priemysle.
Podľa jeho skúsenosti vynálezca hoci prišiel na kvalitné riešenie, nemá bez podpory solventnej firmy reálnu šancu patentovať, resp. inak chrániť svoj nápad vo svete, nehovoriac už o aplikácii nápadu do nového výrobku.
Podmienky na zhmotnenie výsledkov aplikovaného výskumu sú - ako vysvetľuje - na Slovensku veľmi zlé. Najťažšie na tom je nepochopenie vážnosti tejto práce samotnou spoločnosťou. Väčšia pozornosť by sa jej mala venovať zo strany úradov, škôl ale aj médií.
Všetko na vlastné triko
Aj podľa Juraja Michálka, ktorý je autorom vynálezu ergonomického sedacieho pracoviska, sú podmienky na uplatnenie vynálezov veľmi slabé. Problémom je napríklad nedostatočná legislatíva a z toho vyplývajúce nedostatky v kompetenciách. "Vo vyspelom svete štát vynálezcom, autorom pomáha tým, že prvé poplatky často zaplatí on. Vzhľadom na možné prínosy tiež hľadá a pomáha nájsť výrobcov a obchodníkov predovšetkým z vlastnej krajiny," vysvetľuje.
Michálek sám kontaktoval desiatky potenciálnych výrobcov. Dva roky už obchádza Slovensko. S niekoľkými aj začal prípravu sériovej výroby. "Stroskotalo to najmä na tom, že slovenským výrobcom je pohodlnejšie byť subdodávateľom zahraničných odberateľov. Nechcú zodpovedať sami za seba. Radšej sú súčasnosťou reťazca, hoci pri minimálnom profite, no chcú mať čo najmenej starostí," vysvetľuje.
Zároveň je podľa neho na Slovensku veľmi ťažké nájsť výrobcu, ktorý by bol schopný zabezpečiť obchodné aktivity. Treba ho dať dokopy s obchodníkom. Tu sa obvykle stretol s problémom, že sa tieto dve strany nevedeli dohodnúť napríklad o deľbe zisku a kompetenciách.
Michálek si doteraz všetky aktivity spojené s vynálezom sedacieho pracoviska financoval sám. Investoval už niekoľko stotisíc korún. "Predlžovanie patentovej ochrany je drahé, a preto dlhodobú ochranu riešenia môže zabezpečiť len spustenie výroby a predaj výrobku," vysvetľuje.
Sériová výroba oceneného vynálezu sa ešte nerozbehla. Michálek je podľa vlastných slov v súčasnosti v kontakte s jedným nádejným výrobcom. Jeho meno nechcel konkretizovať. Nejde o slovenskú firmu. "Rád by som bol, keby sa našli Slováci, ktorí by boli schopní a ochotní do toho ísť ako podnikatelia," uviedol pre HN.