Nemecký výrobca nákladných vozidiel MAN chce prevziať švédsku Scaniu. Podľa nemeckých médií za každú akciu Scanie ponúkol 0,151 svojej novej kmeňovej akcie plus 38,35 eura (1 435 korún) v hotovosti, čím má ponuka hodnotu 9,6 miliardy eur, v prepočte takmer 360 miliárd korún.
Gigant na obzore
Podľa denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) zo spojenia vznikne koncern s ročným obratom 18,5 miliardy eur, prevádzkovým ziskom 1,4 miliardy eur a 80-tisícmi zamestnancov.
MAN neplánuje zatvárať továrne a očakáva ročné úspory 500 miliónov eur, ktoré sa naplno prejavia v treťom roku od ukončenia akvizície, a integračné náklady odhaduje na 150 miliónov eur, píše FAZ.
Podľa analytikov sa tak začína dlhoočakávaná konsolidácia vo výrobe nákladných áut.
Scania sa bráni
Dozorná rada Scanie počas svojho víkendového zasadania ponuku odmietla, píše denník Handelsblatt. Švédsky koncern uvádza, že predstavenstvo pozorne preskúmalo ponuku a jednohlasne sa rozhodlo ju odmietnuť.
MAN si zatiaľ zabezpečil iba súhlas francúzskeho Renaultu, ktorý vo švédskej automobilke vlastní 2,18 percenta, čiže 5,18 percenta hlasovacích práv. Renault vo vyhlásení potvrdil dohodu s MAN-om.
No osud akvizície závisí od postoja dvoch veľkoakcionárov -- holdingu Investor a koncernu Volkswagen. Nemecká automobilka vlastní v Scanii 37 percent hlasovacích práv a VW chce podľa informácií Handelsblattu vymeniť svoje akcie v Scanii za podiel v MAN-e.
Druhým veľkoakcionárom je švédsky klan Wallenbergovcov, ktorý cez Investora a jednu nadáciu drží v Scanii zhruba 30 percent hlasovacích práv. No Investor ponuku odmietol s tým, že podľa neho neodzrkadľuje hodnotu a potenciál spoločnosti.
Hoci Wallenbergovci ponuku odmietli, podľa analytikov za vhodnú cenu svoj podiel predajú. Šéf konkurenčného Volva Leif Johansson to potvrdzuje. Volvo sa už v roku 1999 s Wallenbergovcami dohodlo o kúpe ich podielu, no transakciu vtedy zablokoval protimonopolný úrad.
Klan Wallenbergovcov
Wallenbergovci a ich impérium sú legendárne, už 150 rokov sú ústrednou časťou novodobej švédskej hospodárskej histórie.
História klanu sa začala písať v roku 1856, keď André Socar Wallenberg založil Enskilda Banken a financoval industrializáciu Švédska. Jeho syn Knut Agaton potom z banky, z ktorej sa neskôr stala SEB, urobil najmocnejší finančný koncern krajiny. Keď v roku 1916 vstúpil do platnosti zákon, ktorý zakazoval bankám vlastníctvo podielov vo firmách, jeho brat Marcus založil Investora a prevzal akcie banky.
Klan vlastní podiely vo vyše 140 firmách po celom svete, napríklad v Ericssone, Astre Zenece, SAS, Electroluxe, Saabe, Scanii či ABB. Všetky podiely sa sústreďujú v Investorovi.
Klan zastupuje Jacob Wallenberg (50, šéf Dozornej rady Investora a podpredseda Dozorných rád SAS, Atlas Copco a SEB) a jeho bratranec Marcus (50, viceprezident parížskej Medzinárodnej obchodnej komory, predseda Dozornej rady SEB a viceprezident Dozorných rád Ericssonu a Saabu).