Nová legislatíva o cezhraničnom obchode, ktorú by Európsky parlament mal začať prejednávať tento týždeň, je nočnou morou európskych firiem. Väčšina z nich totiž neobchoduje len v rámci svojej krajiny. Ak Brusel novú legislatívu schváli, poškodí firmy obchodujúce cez hranice a nie je vylúčené, že mnohé finančné spoločnosti donúti presunúť svoje prevádzky mimo únie, napísal denník Financial Times.
Najviac protestuje Konfederácia britského priemyslu (CBI), ktorá vyzýva na úpravu pripravovanej legislatívy známej ako Rím I. Podľa CBI únia vôbec nedomyslela dosah pripravovaných nariadení na európske podniky, najmä na firmy, ktoré žijú z online obchodov. Simon James z právnickej firmy Clifford Chance tvrdí, že ak vstúpi do platnosti Rím I tak, ako ho únia navrhuje, systém cezhraničných online obchodov sa ocitne v chaose.
Koľko rečí vieš
Súčasná legislatíva vychádza z Rímskej konvencie prijatej v roku 1980. Na jej základe sa firmy pri obchodovaní so zákazníkom v zahraničí riadia zákonmi krajiny, v ktorej sídlia. Najnovšie však únia navrhuje zmeny v Článku 5, ktoré by znamenali, že obchod medzi dodávateľskou firmou a zákazníkom sa bude riadiť zákonmi krajiny, v ktorej žije zákazník. Navyše, všetky prípadné spory vyplývajúce z obchodu sa budú riešiť na súdoch krajiny zákazníka a v jeho jazyku. Podľa CBI by takéto niečo úplne odradilo malé podniky a online firmy od obchodovania cez hranice, keďže by boli vystavené v Európskej únii 27 rôznym právnym systémom. Ako informoval server ananova, takto by napríklad aktivity britskej firmy, ktorá teraz predáva talianskym zákazníkom tovar na základe britského zákona, spadali pod právny systém Talianska a ak sa zákazníkovi niečo znepáči, spor sa bude riešiť v Taliansku a po taliansky.
Východu neveria
Zástupca šéfa CBI John Cridland varoval, že ak sa s tým niečo neurobí, firmy sa ocitnú v spleti právnych systémoch rôznych krajín.
"Obavy podľa všetkého pramenia z možných špekulatívnych reklamácií," povedal pre HN generálny sekretár Zväzu obchodu a cestovného ruchu Jozef Orgonáš. To by podľa neho mohlo byť pre firmy rizikové a aj vysoko nákladné. Súhlasí, že návrh únie smeruje k vyššej ochrane spotrebiteľa, na druhej strane spoločnosti, ktoré sú zvyknuté na seriózne riešenie sporov podľa konzervatívneho britského alebo nemeckého zákonodarstva, sa môžu obávať riešiť spory v Rumunsku alebo Bulharsku. "V podvedomí západných predajcov stále je, že to, čo je na Východe, nie je stopercentne seriózne," dodal.
Európanov môže riešiť Nigéria
Tu sa však problémy nekončia. Brusel chce úpravu aj v článku 8.3, ktorý rieši kontrakty medzi firmami. Zatiaľ čo Rímska konvencia nechala na firmách, aby si právne podmienky dohodli, Rím I podľa novín The Herald počíta s tým, že aj "takúto dohodu môže súd zrušiť a určiť, že sa vec bude riešiť v krajine, ktorej sa projekt týka najviac". A to vrátane krajín mimo únie. Takže, ak britská banka poskytne úver francúzskej firme na výstavbu priehrady v Nigérii, v prípade sporu sa obe firmy môžu ocitnúť pred nigérijským súdom. A to napriek tomu, že Briti a Francúzi by sa už dohodli, že prípadný problém by sa riešil podľa britských zákonov. Riziká, ktoré z toho pre firmy vyplývajú, by mohli podľa novín donútiť mnohé spoločnosti, hlavne finančné, presunúť svoje sídla a aktivity mimo únie.
"Toto už vidím ako byrokratický zásah," povedal Jozef Orgonáš. Ako dodal, ak by Európska komisia pristúpila na takéto niečo, tak by zasahovala do obchodnej činnosti. Tu už totiž vystupuje tretia krajina, kde sa veci musia riešiť zmluvne. Komisia by mala zasahovať do obchodných aktivít firiem čo najmenej a nechať to radšej na voľný obchod a na obchodníkov.
Možnosti firiem
- budú strácať čas a množstvo peňazí na prispôsobovanie sa rôznym legislatívam krajín Európskej únie
- pôjdu do rizika, že akýkoľvek právny spor v cudzej krajine bude spĺňať pre ne známe legislatívne štandardy
- s niektorými krajinami ukončia obchodovanie