Rusko vytvorí atómový holding

Rusko plánuje vytvoriť štátny holding, ktorý by spojil všetky zložky atómovej energetiky pod jeden holding svetového významu - ťažbou uránu počnúc, výstavbou a prevádzkou elektrární končiac. Tým by Rusko podľa denníka Die Presse vytvorilo svetový unikát.
Hlavou nového gigantu by sa mal stať šéf Federálnej agentúry pre atómovú energiu (Rosatom) Sergej Kirijenko, ktorý dokázal Vladimira Putina presvedčiť, aby stavil na jadro. Kremeľ vlani schválil program v hodnote 42 miliárd eur, v prepočte 1,5 bilióna korún, na podporu atómovej energie. Do roku 2015 má v Rusku vzniknúť desať nových jadrových elektrární a do roku 2030 má podiel jadra na spotrebe energie v krajine stúpnuť zo štrnásť percent na štvrtinu. Spolu chce Rusko v dlhodobom horizonte postaviť štyridsať reaktorov, píše Die Presse.
Zhruba polovicu uvedenej sumy má zaplatiť štát, zvyšok energetický sektor. Medzi "súkromných" investorov sa pravdepodobne zaradí Gazprom a Transnefť, ako aj najväčší svetový producent hliníka Rusal. Kirijenko očakáva prílev veľkých investícií do atómového hospodárstva, ktoré je od katastrofy Černobyľu v defenzíve.
Zmena v štruktúre spotrebúvanej energie by mala Rusku pomôcť uvoľniť viac najziskovejšieho vývozného artiklu - ropy a zemného plynu - pre zahraničie. Vládny program vysvetľuje, že atómová energia zaručuje stabilnú výrobu energie nezávisle od vývoja svetových cien.
No nielen na svojom piesočku sa ruská atómová loby cíti dobre. Rusko sa snaží posilniť pozíciu na trhu technológií. Staviteľ atómových elektrární Atomstrojexport má v zameriavači najmä Čínu, Indiu, strednú a východnú Európu, Spoločenstvo nezávislých štátov, Turecko, Vietnam a Latinskú Ameriku.
Spoločnosť počíta s tým, že v nasledujúcich 20 až 30 rokoch vzniknú vo svete nové jadrové elektrárne s kapacitou šesťsto gigawattov, z čoho polovica v krajinách, ktoré nemajú vlastné technológie. Z tohto koláča si chce Rusko ukrojiť štvrtinu. No nebude to mať jednoduché. Atomstrojexport síce zdôrazňuje, že Rusko stavia najbezpečnejšie elektrárne na svete, no Černobyľ je ešte stále v živej pamäti.
Vo všeobecnosti sa hovorí, že jadro zažíva renesanciu, hoci katastrofy Černobyľu a Three Mile Island v USA vystrašili svet. Päť európskych štátov sa vtedy rozhodlo vzdať atómovej energie, no trvá na ňom už iba Rakúsko a Nemecko, píše denník Die Welt. Vo Švédsku, Taliansku a Belgicku vlády otvorene spochybňujú tento úmysel alebo sa tvária, že neexistuje.
Napríklad, referendum vo Švédsku ukázalo, že vyše 83 percent obyvateľov chce jadrové elektrárne. Odklon od jadra po taliansky podľa Die Weltu vyzerá inak. Kým krajina, ktorá trpí chronickými výpadkami v zásobovaní elektrinou, trvá na odchode z atómovej energetiky, jej koncerny sa podieľajú na výstavbe či prevádzke elektrání v zahraničí, napríklad Enel na Slovensku a vo Francúzsku.