Zahraničné firmy nevedia, čo ich v Rusku čaká

O stanovení nového daňového nedoplatku 22 miliárd rubľov (792 mil. dolárov) rusko-britskej ropnej firme sa spoločnosti dozvedeli na Ruskom ekonomickom fóre v Londýne.
Ako uviedol denník The Moscow Times, ku kritikom ruskej vládnej politiky voči podnikateľskej sfére sa tak v Londýne pridala ďalšia z významných firiem. "Ruský štát deň za dňom zosilňuje svoj diktát nad ekonomikou," vyhlásil na fóre predseda Správnej rady TNK-BP Robert Dudley. Dodal však, že firma nie je v pozícii Jukosu a v jej prípade ide len o "spochybniteľné zistenia v rámci auditu". Situáciu napriek tomu nemieni dramatizovať a podnik plánuje v Rusku ďalšie investície. V tomto roku ich má naplánované za 1,8 miliardy dolárov.
TNK-BP a spolu s ňou aj ďalšie zahraničné energetické podniky nesužujú iba nevyspytateľné kroky niektorých daňových úradníkov, ale aj pripravovaný zákon, ktorý neumožní zahraničným firmám vlastniacim viac ako 49 percent akcií v podniku v Rusku uchádzať sa o niektoré lukratívne ropné a plynárenské kontrakty. Ide hlavne o ložiská s veľkými zásobami zlata, medi, ale aj iných kovov. Na rovnaké problémy poukázala aj druhá najväčšia banská firma na svete Rio Tinto. Ako uviedla ruská internetová stránka MosNews, je šéf pre oblasť prieskumu a ťažby Tom Albanese informoval, že firma doteraz minula v inak lukratívnom Rusku pre problematické investičné prostredie len jedno percento zo svojho rozpočtu určeného na prieskum.
Trochu svetla do neprehľadného vývoja okolo postupu voči veľkým firmám v Rusku vlial bývalý minister hospodárstva Jevgenij Jasin. Ako povedal pre rozhlasovú stanicu Echo Moskvy, v ruskej vláde bojujú proti sebe dve skupiny, pričom jedna z nich zastáva názor, že treba "ošklbať podniky ako sa len dá". Dôkazom je fakt, že podobne ako v prípade telekomunikačnej skupiny Vimpelcom, ani teraz oficiálne ruské daňové úrady nevedeli o uvalení dodatočných daňových nedoplatkov na TNK-BP. Samy riešia iba nedoplatok za rok 2001 v hodnote okolo 4 mld. rubľov. Účastníci londýnskeho fóra v súvislosti s TNK-BP preto zapochybovali, či Putin bude vôbec schopný splniť nedávny prísľub, že prípad Jukos sa nebude opakovať.
Prezident pritom v týchto dňoch v Nemecku na veľtrhu v Hannoveri vyhlásil, že Rusko bude v reformách pokračovať, pričom má v pláne sprivatizovať ďalších 8 000 štátnych a 3 500 akciových spoločností. V tomto smere si veľké plány robila spoločnosť Siemens, ktorá predpokladala, že sa jej podarí získať väčšinový podiel v najväčšom ruskom producentovi turbín Silovije Mašiny. To však podľa agentúry Reuters v týchto dňoch zamietol ruský protimonopolný úrad. Príčinou je podľa analytikov obava Moskvy zo straty kontroly nad časťou výroby špeciálnej vojenskej techniky, ktorú podnik tiež vyrába.
Okrem toho bude Rusko podľa Putina do roku 2007 pripravené na úplnú liberalizáciu výmenných kurzov a na zrušenie všetkých obmedzení v oblasti finančných operácií. Zároveň prisľúbil expanziu súkromného sektora aj do sfér ako školstvo, bývanie a sociálne veci. Ak by sa ruskej vláde podarili naplánované kroky presadiť do praxe, v najbližších 30 rokoch by podľa bývalého zástupcu MMF v Rusku a súčasného výkonného riaditeľa Centra pre výskum švajčiarskej banky UBS Jonathana Andersona malo Rusko patriť medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky sveta. "V najbližších desaťročiach by Rusko malo predstihnúť z pohľadu rastu Brazíliu a zaradiť sa na tretie miesto vo svete za Čínu a Indiu," uviedol Anderson pre agentúru RIA Novosti. Vychádza pritom z ročného hospodárskeho rastu na úrovni 4 - 5 percent. Podmienkou je však podpora aj iných sektorov ekonomiky, nielen toho energetického. Podľa neho totiž ceny ropy dosahujú momentálne svoje maximum a do konca roka klesnú na 40 - 45 dolárov za barel. Rusko tak v budúcnosti nebude môcť stavať svoj rast len na cenách komodít.