StoryEditor

Plast vytláča korkovú zátku

12.02.2007, 23:00

Korok a dobré víno patria k sebe od nepamäti. Lenže aj na miesto, ktoré tradične zastávali korkové zátky, sa začína tlačiť lacný plast. A to ohrozuje lesy korkových dubov, ktoré sú zdrojom živobytia mnohých Portugalčanov a Španielov.

Dôležitý korok
Portugalsko je najväčším svetovým výrobcom korku, podľa spoločnosti Brown Miller vlani vyprodukovalo 110-tisíc ton surového korku. Španielsko je hneď za ním s objemom približne 30-tisíc ton. Len v Španielsku závisí od korkového duba desaťtisíc rodín a spracovaniu korku sa venuje asi tristo firiem, píše denník Die Welt.
Portugalská asociácia výrobcov korku APCOR upozorňuje, že vývoz korku podľa trhových cien predstavuje 0,7 percenta hrubého domáceho produktu a 2,24 percenta z celkovej hodnoty portugalského exportu. Krajina každoročne vyváža korkové produkty v hodnote osemsto miliónov eur, v prepočte 27,7 miliardy korún.
No celý sektor má obavy aj napriek tomu, že vo svete sa vyrába aj konzumuje čoraz viac vína. Podľa údajov Medzinárodnej vinárskej organizácie (OIV) sa vo svete v roku 2005 vyrobilo 277,9 milióna hektolitrov hroznovej šťavy a vlani hovorili odhady o 286 miliónoch hektolitrov. Ibaže lacný plast sa teší v obľube v Južnej Afrike, Austrálii, Čile a na Novom Zélande, ktoré sa zameriavajú najmä na mladé vína.

Korok či plast
Lenže víťazné ťaženie plastu je, zdá sa, nezadržateľné. V prvom rade sú to náklady, plast je jednoducho lacnejší. Podľa denníka Die Welt však odporcovia korku ako jeden z argumentov používajú aj chuť vína.
Prezident Zväzu výrobcov hrozna a vína na Slovensku Ľubomír Vítek vysvetľuje, že práve korková pachuť je najväčším problémom vinárov. Podľa Die Weltu ju spôsobuje trichlóranizol (TCA), ktorý možno nájsť už v surovej korkovej kôre, zväčša však vzniká pri nevhodnom skladovaní kôry na zemi, kde sa do nej dostávajú mikroorganizmy a prispievajú k tvorbe TCA. Keďže výrobcom sa nie vždy podarí odstrániť túto látku, vinári z celého sveta čoraz častejšie siahajú po plastových zátkach.
No kým bude syntetická zátka lacnejšia, pozícia korku bude ohrozená. Plastová zátka stojí dvanásť centov, korková dvadsať centov. Prakticky všetci slovenskí výrobcovia používajú obidva druhy. Pre najnižšiu a strednú kategóriu vína plastové, pre kvalitné vína korkové. Podľa Víteka sa aj kvalita korkových zátok líši. Kým pri lacných vínach sa používali zátky z drveného korku, pri ušľachtilých vínach zátky z jedného kusa.
Navyše plastová zátka nie je vhodná pre všetky druhy vína. Víno staršie než 18 mesiacov totiž pod plastovou zátkou, ktorá hermeticky uzatvára fľašu, zoxiduje a spotrebiteľovi po otvorení namiesto príjemného buketu udrie do nosa zápach skazených vajec. Ušľachtilé vína si preto vyžadujú tradičný korok, píše Die Welt.

Korkový dub v ohrození
Okrem širokej podpory tradičných vinárov z Francúzska a zo Španielska či svetoznámych kuchárov upozorňujú experti aj na ekologický význam korkového duba. Ak súčasný trend bude pokračovať, po roku 2015 zmizne 75 percent korkových lesov a s nimi 62-tisíc pracovných miest, píše Die Welt. Podľa APCOR v roku 2004 mali korkové lesy vo svete rozlohu 2,3 milióna hektárov.
Preto Španieli a Portugalci spustili celý rad informačných kampaní, ktoré už ukazujú prvé úspechy. Napríklad španielsky reťazec Eroski sa zaviazal, že vína bude kupovať iba od výrobcov, ktorí používajú prírodný korok. Problém si uvedomila aj Európska únia a pestovateľov korkového duba podporuje pri rôznych kampaniach.
K problému môže prispievať aj fakt, že tento sektor nie je pre ľudí, ktorí chcú rýchlo zbohatnúť. Korkový dub musí mať vyše tridsať rokov, aby sa mohla prvýkrát zobrať kôra, a jeden strom dáva kôru raz za deväť až dvanásť rokov. Strom sa môže dožiť vyše dvesto rokov.

menuLevel = 2, menuRoute = finweb/podniky-a-trhy, menuAlias = podniky-a-trhy, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
23. december 2024 07:57